Slovensko, respektíve niektorí jeho „umelci“, sa opäť zviditeľnilo pred svetom. Protestovať proti vystúpeniu svetoznámej opernej divy môže skutočne len človek, ktorý to nemá v hlave celkom v poriadku. A navyše s odôvodnením, ktoré je doslova na smiech.
Takéto faux pas sa podarilo niektorým naším „umelcom“ a ich obdivovateľom pred včerajším vystúpením svetoznámej rakúskej (!!!) opernej speváčky ruského pôvodu Anny Netrebko. Kto vie, čo títo „umelci“ povedia, keď ich vystúpenia či akcie diváci odignorujú za ich prístup a postoje v tejto naozaj divnej dobe.
V Ríme pokoj, v Bratislave protest
Nech už je to tak či onak, Slovensko je aj ich zásluhou vo svete, a nielen v tom kultúrnom, opäť zviditeľnené. Nad celou situáciu sa v statuse na sociálnej sieti zamyslel i Karol Lovaš, kňaz a spisovateľ, ktorý bol aj politickým reportérom a moderátorom Rádia Twist. Komentoval tiež priebeh udalostí zatýkania bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara vo vile Elektra.
Lovaš priznáva, že pred časom bol na opere Tosca v Ríme, v ktorú spievala ona – ruská operná diva, ale rakúska štátna občianka Anna Netrebko. A famózne! „Po každej odspievanej árii obecenstvo tlieskalo ako o dušu. Na konci standing ovation. Zážitok na celý život,“ vyznal sa zo svojich pocitov Lovaš, ktorý tiež priznal, že nie je bohatý človek, a preto dal prednosť Rímskej opere pred Bratislavou. Vstupenka tam totiž stála iba 44 eur.
Ruskú agresiu odsúdila – nestačilo!
Náš kňaz a spisovateľ preto nerozumie protestom proti Netrebko o to viac, ak ich robí platforma „Otvorená kultúra“. Niečo tu teda podľa neho nesedí. „Otvorenej kultúre prekáža umelec? Anna Netrebko je Ruska. Už dva dni po ruskej agresii na Ukrajine ju odsúdila,“ pripomína našej (ne)vzdelanej umeleckej obci Lovas, ktorý pridáva aj slová Netrebko, ktoré vyslovila na začiatku agresie.
„V prvom rade som proti vojne. Som Ruska a milujem vlasť, ale mám veľa svojich príbuzných a priateľov na Ukrajine a bolesť a utrpenie, ktoré zažívajú civilisti, je srdcervúce. Chcem, aby sa vojna skončila a ľudia mohli žiť v mieri!“ To, že Netrebko nie je angažovanou a aktivistickou umelkyňou podľa priania iných podľa Lovasa neznamená, že je nemorálna.
Na Slovensku sa stala obeťou politiky
„Spieva po celom svete. V Rímskej opere okrem kvetov po nej nehádzal nikto nič iné. V opernom dome bolo večer počuť množstvo jazykov. Ako v Babylonskej veži. Nikto nenadával. Ani neprotestoval. Nekričal. U milovníkov kultúry by to bolo trošku divné,“ opisuje atmosféru Lovas, ktorý tým akoby naznačil, že v tejto svetoznámej umeleckej inštitúcii sa umelci ani diváci nesprávali ako naši „umelci“ a diváci po vystúpeniach v SND.
Anna Netrebko sa podľa neho stala na Slovensku obeťou politiky. „A peniaze. Predávať ju drahšie ako všade okolo nie je však problém ruskej sopranistky. Snáď sa raz dožijeme toho, že vystúpi aj tu za rozumnú cenu. Ako v Rímskej opere,“ poriadne skritizoval predražené lístky n jej vystúpenie v SND.
V Prahe hrajú ruských autorov, a u nás?
Mimochodom, najlacnejšia vstupenka na vystúpenie Netrebko v Bratislave sa dala oficiálne kúpiť za 119 eur, najdrahšia stála 419 eur. Kultúrny národ sa podľa Lovasa pozná podľa vzťahu ku kultúre. Podľa toho, ako sa správa k umelcom. Najmä, ak majú punc svetovosti. „Anna Netrebko otestuje Slovensko. Našu kultúrnosť. A slušnosť. Kam patríme. Otvorenosť kultúry nielen pre svojich,“ prízvukuje kňaz a spisovateľ.
Podľa Lovasa je to náš problém. Väčší, než Anna Netrebko v Bratislave. „Na pražských scénach som videl Tolstého Vojnu a mier. Hneď v dvoch divadlách hrajú aktuálne Gogoľovho Revízora,“ poukazuje Lovas a zároveň varuje: „Nemali by sme byť smiešni.“
Komu sa ten Gogoľ smeje? Nám?
Aby sme nedopadli ako smejúce sa publikum, ktorému sa prihovára hejtman v záverečnej replike Gogoľovho Revízora: „Čomu sa smejete? Sami sebe sa smejete? Vy – vy! Ja by som tých škrabákov, tých vrtákov, prekliatych liberálov…! Zviazať tú bagáž, do jedného uzla, na kašu rozdupať, dve siahy pod zem – to by vám patrilo!“
„Komu sa to vysmieva ten Nikolaj Vasilijevič? Nám. Nám sa smeje Gogoľ. Nášmu elitárstvu, ktoré vonia priemernosťou,“ nedáva si Karol Lovaas v samom závere servítku pred ústa.
