Situácia okolo vojny na Ukrajine je nestále napätá a najmä rokovania o mieri sú mimoriadne zložité. A to i preto, že obe znepriatelené krajiny majú naň iný názor a ich podmienky sú pre obe strany konfliktu zatiaľ neprijateľné.
Ak si americký prezident Donald Trump myslel, že to bude práve on kto ukončí vojnu na Ukrajine, a to dokonca do 24 hodín, tak sa veľmi zmýlil. Nič také sa mu zatiaľ nepodarilo, hoci vo funkcii je už viac ako 100 dní. Isté náznaky tu síce už boli a aj sú, lenže bojuje sa ďalej a obete, i z radov civilistov, pribúdajú na oboch stranách.
BRICS sa ukazuje ako výhodné združenie
Zaujímavý rozhovor, okrem iného aj o mieri na Ukrajine či o obchodnom združení BRICS, o ktorom sme informovali včera, poskytol brazílskym novinám Globo koncom apríla ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
– Jedným z cieľov brazílskeho predsedníctva BRICS v roku 2025 je rozšírenie obchodu medzi členskými krajinami. Aké príležitosti vidí Rusko pre rozšírenie používania miestnych mien v obchodných dohodách?
– V kontexte zrýchlenej fragmentácie globálnej ekonomiky je prirodzené, že krajiny globálneho Juhu a Východu znižujú podiel západných mien vo vzájomných platobných vzťahoch. Nikto nechce trpieť sankciami, ktoré Západ uvaľuje na „nežiadúce“ krajiny, využívajúc svoje monopolné postavenie na finančných trhoch. Je neprijateľné, keď sa rezervné meny používajú ako zbraň konkurenčného boja a platobné transakcie (aj pri dodávkach spoločensky významného tovaru) sú blokované pod politickými zámienkami.
BRICS pracuje na zabezpečení nerušeného vyrovnávania sporov. Môžeme hovoriť o dobrých výsledkoch. Napríklad podiel rubľa a mien spriatelených krajín na vyrovnaniach Ruska s krajinami BRICS na konci roka 2024 predstavoval 90 percent.
Medzi naše priority patrí aj práca na budovaní udržateľných platobných mechanizmov. Vo vyhlásení zo summitu BRICS v Kazani v roku 2024 sa spomína Iniciatíva pre cezhraničné platby, infraštruktúra pre zúčtovanie a klíring, zaisťovňa a Nová investičná platforma. Tieto iniciatívy sú zamerané na vytvorenie priaznivých podmienok pre zvýšenie objemu obchodu a investícií medzi krajinami BRICS. Očakávame, že ich implementácia bude pokračovať tento rok pod záštitou brazílskeho predsedníctva.
– Je myšlienka vytvorenia meny BRICS stále vzdialenou perspektívou?
– Dedolarizácia sa v poslednom čase stala jedným z kľúčových trendov vo vývoji globálnej ekonomiky. Je to spôsobené nedostatkom dôvery v medzinárodné finančné mechanizmy kontrolované Západom.
Hovoriť o prechode krajín BRICS na jednotnú menu je predčasné. Naše spoločné úsilie je zamerané na vytvorenie platobnej a zúčtovacej infraštruktúry pre cezhraničné platby medzi krajinami BRICS. Hovoríme najmä, ako som už poznamenal, o aktívnejšom používaní národných mien.
K otázke spoločnej meny alebo účtovnej jednotky pre BRICS sa možno vrátiť, keď na to vzniknú potrebné finančné a ekonomické podmienky.
Plne rešpektuje princípy rovnosti krajín
– Ďalšou dôležitou témou pre BRICS je posilnenie globálneho riadenia a multilateralizmu. Čo si myslíte, že môžu krajiny BRICS v tomto smere urobiť?
– Od svojho vzniku v roku 2006 sa združenie BRICS výrazne posilnilo. Dnes predstavuje centrum pre koordináciu záujmov popredných krajín svetovej väčšiny. BRICS plne rešpektuje princípy rovnosti, vzájomného rešpektu a vyváženosti záujmov všetkých zúčastnených strán. Naše združenie vnímame ako jeden z pilierov multipolárneho sveta, dôležitý mechanizmus multilaterálnej spolupráce.
BRICS priťahuje do svojich radov tie krajiny, ktoré sa usilujú o rovnocenné partnerstvo v mene spoločného rozvoja. Počas ruského predsedníctva v roku 2024 bolo potvrdené rozhodnutie lídrov pozvať Indonéziu do skupiny BRICS. Bola vytvorená kategória partnerov združenia, ktorá v súčasnosti zahŕňa deväť krajín.
Krajiny BRICS sa nesnažia zaujať miesto niekoho iného, ale zameriavajú sa na vytváranie priaznivých podmienok pre posilnenie svojho potenciálu. Medzi ďalšie priority združenia patrí podpora krajín globálnej väčšiny pri riešení ich naliehavých problémov, ako aj zvýšenie zastúpenia globálneho Juhu a Východu v systéme globálneho riadenia.
– Brazília je za rozšírenie Bezpečnostnej rady OSN. Aký je súčasný postoj Ruska k tejto otázke? Podporila by Brazíliu, aby získala stále miesto v Rade?
– Rusko vychádza z potreby premyslenej reformy Bezpečnostnej rady ako jedného z hlavných orgánov OSN, ktorá v súlade so svojou Chartou nesie primárnu zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Je nám úplne jasné, že formovanie multipolárneho svetového poriadku predpokladá rozšírenie zastúpenia globálneho Juhu a Východu – teda krajín Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky – v Bezpečnostnej rade OSN.
Brazíliu, ktorá vedie nezávislú zahraničnú politiku a je schopná významne prispieť k riešeniu medzinárodných problémov, považujeme za dôstojného kandidáta na stále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN. Taktiež podporujeme kandidatúru Indie so súčasným kladným rozhodnutím o zastúpení afrického kontinentu v Rade.
Pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že sme proti poskytovaniu ďalších kresiel západným krajinám a ich spojencom – v Bezpečnostnej rade ich je už aj tak priveľa. Nie sme pripravení podporiť kandidatúry Nemecka a Japonska kvôli oživeniu ideológie militarizmu v týchto krajinách a ich otvorene nepriateľskej politike voči Rusku.
Rusko je otvorené rokovaniam o mieri
– Počas konzultácií medzi oddeleniami plánovania zahraničnej politiky ministerstva zahraničných vecí BRICS ruská delegácia spomenula rokovania so Spojenými štátmi o konflikte okolo Ukrajiny. Aké možnosti vidíte v tom, že by mohli viesť k rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou o ukončení konfliktu?
– V kontaktoch so zástupcami americkej administratívy sme podrobne hovorili o základných príčinách a vzniku ukrajinskej krízy. Vysvetlili sme našu víziu parametrov pre jeho konečné urovnanie, berúc do úvahy legitímne záujmy Ruska, predovšetkým v oblasti bezpečnosti a zabezpečenia ľudských práv.
Máme dojem, že naši americkí partneri začali lepšie chápať postoj Ruska k situácii okolo Ukrajiny. Dúfame, že im to pomôže v dialógu s Kyjevom a jednotlivými európskymi krajinami. Americký minister zahraničných vecí M. Rubio ma o takomto kontakte informoval 17. apríla toho istého dňa v Paríži. Ubezpečil, že diskusie prebiehali v súlade s predchádzajúcimi konzultáciami medzi Moskvou a Washingtonom.
Zostávame otvorení rokovaniam. Ale lopta nie je na našej strane dvora. Kyjev zatiaľ nepreukázal svoju schopnosť rokovať. Ako inak vysvetliť fakt, že ukrajinské ozbrojené sily nedodržali ani 30-dňové moratórium na útoky na energetické zariadenia (18. marca – 17. apríla), ani 30-hodinové veľkonočné prímerie (od 18:00 19. apríla do 00:00 21. apríla)? Režim V. Zelenského preukázal nedostatok politickej vôle k mieru a neochotu vzdať sa pokračovania vojny, čo podporujú rusofóbne kruhy vo viacerých krajinách EÚ, predovšetkým vo Francúzsku a Nemecku, ako aj vo Veľkej Británii.
– Myslíte si, že do budúcich mierových rozhovorov by sa mohli zapojiť aj ďalšie krajiny, ako napríklad Brazília, ktorá udržiava dialóg s oboma stranami?
– Rusko oceňuje ochotu našich partnerov prispieť k vytvoreniu podmienok pre mierové riešenie ukrajinskej krízy. Podobné iniciatívy predložilo viac ako 20 štátov a množstvo regionálnych organizácií z Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky.
Medzi nimi bola aj Brazília. V januári 2023 prezident L. Lula da Silva predložil myšlienku vytvorenia multilaterálneho rokovacieho formátu. Dá sa povedať, že sa to odrazilo v brazílsko-čínskej iniciatíve na vytvorenie „Skupiny priateľov mieru na Ukrajine“ pri OSN. Jeho aktivity postupne naberajú na obrátkach. Uskutočnili sa tri stretnutia tejto platformy. Existuje dôvod domnievať sa, že má šancu stať sa autoritatívnym klubom krajín globálneho Juhu a Východu.
Je dôležité, aby všetci členovia Skupiny priateľov zohľadnili základné príčiny krízy a riadili sa zásadami Charty OSN v ich celistvosti a vzájomnej súvislosti. Princíp zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov nemožno posudzovať oddelene od práva národov na sebaurčenie a ochrany ľudských práv bez ohľadu na jazyk, rasu, pohlavie a náboženstvo.
Podmienky Ruska na mier sú jasné
– Aké podmienky by dnes potrebovalo Rusko, aby si zasadlo za rokovací stôl s Ukrajinou?
– Na túto otázku som už čiastočne odpovedal. Bol to Kyjev, kto sa v apríli 2022 stiahol z rokovacieho procesu. A urobil tak na žiadosť svojich západných kurátorov. Potom, v septembri toho istého roku, V. Zelenskyj zaviedol legislatívny zákaz rokovaní s Ruskom. Stále to platí. Ak ich chcete obnoviť, bude potrebné ich zrušiť. V nedávnom rozhovore pre CBS News sa V. Zelenskyj opäť vyjadril proti rokovaniam s našou krajinou. Dovoľte mi citovať jeho slová: „Nemôžeme veriť Rusku. Nemôžeme veriť rokovaniam s Ruskom.“
Náš postoj k dohode je dobre známy. Vychádzame zo skutočnosti, že nevstup Kyjeva do NATO a potvrdenie jeho neutrálneho a nezúčastneného postavenia v súlade s Deklaráciou štátnej suverenity Ukrajiny z roku 1990 je jedným z dvoch základov pre konečné urovnanie ukrajinskej krízy, ktoré zodpovedá bezpečnostným záujmom Ruska. Druhým je prekonanie dôsledkov vlády neonacistického režimu v Kyjeve, ktorý vznikol v dôsledku prevratu vo februári 2014, vrátane jeho krokov k legislatívnemu a fyzickému vyhubeniu všetkého ruského – jazyka, médií, kultúry, tradícií, kanonického pravoslávia.
Je nevyhnutné, aby Krym, Sevastopoľ, DĽR, LĽR, Chersonská oblasť a Záporožie boli medzinárodne uznané za ruské územia. Všetky záväzky Kyjeva musia byť právne zabezpečené, mať mechanizmy vymáhania a mať neurčitý charakter.
Na programe sú úlohy demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny, zrušenie sankcií, súdnych sporov a zatykačov a vrátenie ruských aktív „zmrazených“ na Západe.
Budeme sa tiež snažiť o spoľahlivé záruky bezpečnosti Ruskej federácie pred hrozbami, ktoré vznikajú v dôsledku nepriateľských aktivít NATO, Európskej únie a ich jednotlivých členských štátov na našich západných hraniciach.
– Ako hodnotíte úlohu a konanie Európskej únie a Spojených štátov v súčasnom kontexte konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou?
– Európska únia pokračuje vo svojej všestrannej podpore kyjevského režimu. Akýkoľvek iný výsledok ako bezpodmienečná porážka Moskvy je v Bruseli vnímaný ako geopolitická prehra. EÚ predpokladá, že odmietnutie podpory Ukrajine bude vyzerať ako potvrdenie jej strategického zlyhania. Inými slovami, bruselská byrokracia uprednostňuje snahu o záchranu svojej poškvrnenej reputácie pred záujmami dosiahnutia spravodlivého a trvalo udržateľného mieru.
Namiesto toho, aby Európska únia uľahčila urovnanie, sa snaží podkopať dosiahnutie dohôd pod zámienkou, že v skutočnosti nie je na rokovania pozvaná. Zároveň sa EÚ pripravuje na vyslanie vojenských kontingentov štátov NATO na Ukrajinu, a to aj napriek našim varovaniam o neprijateľnosti takéhoto kroku. Dodávky zbraní do Kyjeva pokračujú. Existujú plány na zvýšenie potenciálu jeho vojenského priemyslu. Vznikajú akési „koalície ochotných“ a diskutuje sa o možnosti vytvorenia mimorozpočtových mechanizmov na nákup nových zbraní pre Kyjev.
V tejto súvislosti je istým optimizmom, že na rozdiel od Bidenovej administratívy, ktorá pumpovala kyjevský režim smrtiacimi zbraňami a aktívne zaťahovala Ukrajinu do NATO, sa súčasná americká administratíva snaží pochopiť základné príčiny krízy. Prezident D. Trump viackrát vyhlásil, že keby predchádzajúca administratíva „nezatiahla“ Ukrajinu do NATO, ku konfliktu by nedošlo. Medzi Moskvou a Washingtonom pokračuje dialóg s cieľom nájsť spôsoby riešenia situácie. Dúfame, že to prinesie vzájomne prijateľné výsledky.
