Oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom už pár rokov ani zďaleka nepripomínajú tie, ktoré boli predtým. Dôvod? Ruská agresia na Ukrajine. IN, najmä v krajinách EÚ, je teraz odmietanie všetkého, čo i len náznakovo pripomína Rusko.
Liberáli a progresívci sa teraz usilujú dostať ľuďom do hláv „pravdu“, že Európu od fašistického Nemecka vlastne neoslobodila sovietska Červená armáda, ale spojenecké vojská s pomocou USA. Tatam sú všetky svedectvá priamych účastníkov oslobodzovacích bojov, teraz je pravda takáto, a ak bude treba, prepíšu sa aj učebnice a dejiny. A basta!
Zneužívanie sviatku na stranícke účely
Tí, ktorí položili svoje životy za porážku fašizmu, a najmä zo strany Červenej armády, ktorá prišla o asi 10,6 milióna vojakov, ba v celom ZSSR (Zväz sovietskych socialistický republík – pozn. autora) zomrelo približne 26,6 milióna ľudí, sa dnes musia pri takýchto fabuláciách v hroboch obracať. Je zarážajúce koľko sa u nás odrazu „vyrojilo“ odborníkov a historikov poznajúc skutočnú „pravdu“, pričom doteraz tie „lži“ de facto neodsudzovali.
Veľmi zaujímavo vyznieva status na sociálnej sieti od Eduarda Chmelára, historika, politického komentátora, ale tiež bývalého vysokoškolského pedagóga a bývalého poradcu premiéra Roberta Fica, ktorá sa v ňom priznáva, že ho už vrcholne znechucuje politické zneužívanie štátneho i medzinárodného sviatku Dňa víťazstva nad fašizmom na nízke stranícke účely.
Už žiadne zabíjanie a etnická nenávisť
„A rovnako chcem vysvetliť, že pre mňa sa odkaz 8. mája nespája so šaškovaním vo vojenských uniformách, vojenskými prehliadkami, ukážkami vojenskej techniky a inými militaristickými tradíciami. Myslím v tento deň na desiatky miliónov obetí, myslím na hrdinstvo svojich starých rodičov, myslím na všetkých, ktorí vyvinuli nadľudské úsilie, aby zbavili svet fašistického jarma, ktoré by v konečnom dôsledku udusilo aj nás,“ píše v úvode Chmelár.
Predovšetkým ale myslí na hlavné posolstvo tohto sviatku. „Pre mňa je ten odkaz jednoznačný: NIKDY VIAC VOJNU. Už žiadne zabíjanie, žiadna etnická nenávisť, žiadne sovinistické prejavy“ prízvukuje a pripomína, že vo svete dnes prebieha 60 vojenských konfliktov. „K drvivej väčšinou z nich sme ľahostajní a tvárime sa, že sa nás netýkajú,“ konštatuje a dodáva, že ak aj dnes, 80 rokov od porážky nacizmu, sa môžu dať aj zverstvá ako v Gaze a my mlčíme, nič sme nepochopili.
Slová pápeža takmer nikto nechápe
„Ak naša civilizácia v tejto chvíli rozsieva smrť, skazu, strach, nespravodlivosť, dezilúziu, znamená to, že musíme byť remeselníkmi, ktorá potvrdzuje práva osôb a národov, počnúc najslabšími a odvrhnutými, a práva sveta, nášho spoločného života. Musíme vedno v bratstve vysušovať studne nenávisti,“ napísal vo svojej autobiografii niekoľko týždňov pred smrťou pápež František.
Dnes sa k nemu podľa Chmelára všetci hlásia, ale takmer nikto ho nechápe. „Kým on ostro vystupoval proti zbrojeniu, ktoré podľa neho poškvrňuje dušu a odčerpáva obrovské zdroje, ktoré by sa mohli použiť na ciele, ktoré odvrátili sebazničenie ľudstva, Zuzana Čaputová podporila finančnú zbierku na muníciu pre Ukrajinu a súčasná vláda podporuje zbrojársky priemysel,“ pripomína politický komentátor.
Fašizmus západná Európa podceňovala
Ešte obludnejšie je podľa neho prekrúcanie dejín a reinterpretácia výsledkov 2. svetovej vojny. „Prepáčte, už ste to odo mňa viackrát počuli, ale keď antiruská propaganda preniká ešte hlbšie a systematickejšie aj do oficiálnych výkladov, musím sa znovu ohroziť voči nehoráznej lži, že 2. svetovú vojnu spôsobil popri nacistickom Nemecku aj Sovietsky zväz. Pakt Molotov – Ribbentrop rozhodne nespôsobil 2. svetovú vojnu,“ vysvetľuje Chmelár s tým, že ňou bol rozpínajúci sa nemecký, taliansky a japonský fašizmus, ktorého ciele podceňovala predovšetkým západná Európa.
„Moskva na tento problém upozorňovala počas celých 30 rokov minulého storočia a viedla intenzívne rokovania tak s Londýnom ako aj Parížom o vytvorení antifašistickej aliancie. Bezvýsledne. Namiesto toho západné štáty uzatvárali podobnú bilaterálnu zmluvu s nacistickým Nemeckom, akú podpísal Sovietsky zväz ako posledný – keď už videl, že západná krajina mu nepomôžu, pobaltské štáty sa pridali na stranu Hitlera a ZSSR, ktorý sa ocitol v smrteľnom ohrození, potreboval získať čas na dobudovanie svojho zbrojárskeho priemyslu,“ vysvetľuje historik.
Západ zamlčuje alebo prekrúca skutočnosti
„Bez neho by nedokázal čeliť hitlerovskému útoku, ktorý prišiel o dva roky, čeliť. Okrem toho Sovietsky zväz nenapadol Poľsko súčasne s Nemeckom, ale čakal 17 dní, či Veľká Británia a Francúzsko dodržia svoje spojené záväzky a prídu Poliakom na pomoc. Napriek formálne vyhlásenej vojne neprišli, čím ich zradili podobne ako rok predtým Česko-Slovensko. Okrem toho, málokto si dnes uvedomuje, že zabratím vtedajšieho východného Poľska Sovietsky zväz fakticky vytvoril dnešnú Ukrajinu. Bez tohto násilného aktu by nikdy nevznikla,“ pripomína Chmelár.
To, že Západ tieto skutočnosti zamlčuje alebo prekrúca, nie je podľa neho náhodné. „Európske štáty sa tak pokúšajú zmyť svoju vinu za koketovanie s Hitlerom, ale najmä za Mníchovskú zradu. Pri logike, ktorú používajú pri zveličovaní dôsledkov paktu Molotov-Ribbentrop by sme totiž pokojne mohli tvrdiť, že 2. svetovú vojnu spôsobila Mníchovská dohoda, keď naši západní spojenci umožnili Hitlerovi napadnúť Česko-Slovensko,“ konštatuje Chmelár.
Vojnu spôsobil rozpínajúci sa fašizmus
„Obrovskú zásluhu Sovietskeho zväzu na porážke fašizmu nedávno spochybnil samotný prezident USA Donald Trump, keď povedal, že „Spojené štáty urobili pre dosiahnutie víťazstva oveľa viac ako ktorákoľvek iná krajina“. Mnohých to pobúrilo, ale túto lož sa učia deti v amerických školách už dlho. A napokon je tu ďalší výklad, ktorý náš eurocentrický výklad neberie do úvahy. Hovoriť o 8. máji ako o výročí skončenia druhej svetovej vojny je faktograficky nesprávne, lebo vtedy bol porazený fašizmus iba v Európe, ale globálny konflikt trval ešte štyri mesiace,“ prízvukuje historik.
V jeden a pol miliardovej Číne podľa neho považujú za začiatok 2. svetovej vojny 7. júl 1937, keď sa začala vojenská invázia Japonska do ich vlasti. „Zahynulo pri tom viac ako 20 miliónov Číňanov, čo ich zaraďuje v počte obetí na prvé miesto (ak zoberieme do úvahy etnickú rôznorodosť Sovietskeho zväzu). V každom prípade, aj keď sú výklady o začiatku 2. svetovej vojny rôzne, v jednom by sme mali mať jasno: spôsobil ju rozpínajúci sa fašizmus, nič iné,“ konštatuje Chmelár.
Preukazujú veľkú neúctu obetiam vojny
Podľa neho môžeme mať rôzny pohľad na to, či ísť alebo nie oslavovať do Moskvy, ale mali by sme si najskôr ozrejmiť niekoľko faktov. „Pre Rusko má 9. máj (keďže v Moskve hodiny je posunutý čas o dve a v čase kapitulácie Nemecka tam už bol nový deň) úplne iný význam ako pred poslednou krajinou. Je to ich sviatok, určujúci medzník ich identity, ktorý má pre nich taký význam ako pre Francúzov výročie Veľkej revolúcie najdôležitejšie alebo pre Američanov Deň nezávislosti,“ vysvetľuje Chmelár.
„Oslavujú ním okamih, keď Rusko vstalo z popola, keď bolo doslova vzkriesené, keď každá rodina obetovala niekoho, kto padol za slobodu. Je to ich Deň víťazstva, a to víťazstvo sú odhodlaní brániť a nenechať si ho nikým vziať – bez ohľadu na to, či ste putinovec alebo disident. Keď tieto obrovské obete spochybňujete, preukazujete im veľkú neúctu, a to vám nikdy nezabudnú,“ pokračuje Chmelár vo výklade dejín ďalej.
Vždy podporovali vojnu, nenávidia Rusko
„Ak dnes moralisti vyčítajú slovenskému premiérovi cestu do Moskvy v čase ruskej invázie na Ukrajine, nech mi vysvetlia, čo robili v Normandii na oslavách výročia vylodenia západných spojencov v čase americkej vojenskej agresie v Iraku. A týka sa to nielen vtedajšieho štátneho tajomníka rezortu diplomacie Ivana Korčoka, ktorý nehanebne toto flagrantné pošliapanie medzinárodného práva obhajoval, ale aj Dzurindových politických dedičov, keďže napríklad taký Michal Šimečka vtedy volil SDKÚ,“ nedáva si Chmelár servítku pred ústa.
„Je do popuku, ak títo ľudia namyslene tvrdia, že stoja na „správnej strane dejín“. Nikdy tam nestáli. Podporovali a kryli najhoršie vojnové zločiny ako bolo bombardovanie Juhoslávie silami NATO, invázia do Iraku či dnešná genocída v Gaze. Vždy podporovali vojnu, vždy. A ani im nezáleží na ukrajinských životoch, oni len nenávidia Rusko, kvôli čomu sú ochotní zničiť celú Ukrajinu, pričom ten primitívny šovinizmus dnes už nedokáže ani zakryť (ako napríklad včera jeden z najhlúpejších poslankýň za PS Beáta Jurík, keď sa vysmieval podpredsedovi NR SR Tiborovi Gašparovi za to, že má výbornú ruštinu),“ rozohnil sa Chmelár.
Zlomyseľný rehot naše opozície
„A ak si to chcú dnes demonštratívne namieriť do Kyjeva, nemal by som nič proti tomu, len mám niekoľko otázok: S kým tam chcú oslavovať výročie konca 2. svetovej vojny, keď oficiálne miesta vyhadzujú sovietske pamätníky do vzduchu? A po ktorej triede chcú pochodovať? Vari po triede Šucheviča (vodcu ukrajinských nacistov), ktorá sa predtým volala trieda generála Vatunina (sovietsky osloboditeľ Kyjeva, ktorého zavraždili banderovci)? Mám v hlbokej úcte obete obyvateľstva Ukrajiny v 2. svetovej vojne (ukrajinských civilistov dokonca zahynulo viac ako ruských), ale to si musím predovšetkým vážiť vedenie ukrajinského štátu. Obdivovateľom banderovcov by som v tento významný deň rozhodne štafáž robiť nešiel,“ netají historik.
Podobne nepochopiteľný je pre neho zlomyseľný rehot opozície, keď pobaltské štáty zakázali prelet slovenského vládneho špeciálu cez svoj vzdušný priestor. „Vidíte, že títo ľudia nemajú požadovanú sebaúctu v čase, keď Estónsko, Lotyšsko a Litva porušujú medzinárodné zmluvy, nestoja na strane ochrany štátnych záujmov SR, ale tešia sa, že naši údajní spojenci zneužili Slovenskú republiku. Všimnite si ten priepastný rozdiel v porovnaní s reakciou poľskej strany, ktorá sa síce vyjadrila, že Ficovej ceste do Moskvy nerozumie, ale nemá prečo blokovať prelet,“ konštatuje Chmelár, ktorého zarazila neprofesionálna reakcia slovenskej strany.
Každý chce mier, málokto na ňom pracuje
„Namiesto nakrúcania emotívneho videjka premiéra Fica by som očakával okamžitý zásah nášho ministerstva zahraničných vecí či už prostredníctvom predvolania veľvyslanca, protestnej nóty alebo aspoň vyhlásenia. Toto si vyspelý štát nemôže dovoliť ignorovať, inak sa k nemu budú správať len ako k nesvojprávnej provincii,“ prízvukuje politický komentátor, podľa ktorého má dnešný svet ďaleko od ideálov, ktoré zvíťazili 8. mája 1945. „A hoci si pri pamätníkoch stále formálne sľubujeme, že nikdy viac, v skutočnosti sme už dávno a opakovane zrušili tento sľub,“ poukazuje Chmelár.
„Každý dnes tvrdí, že je za mier, ale len málokto pracuje v jeho prospech. Preto 8. mája 1945 v sebe nenesie posolstvo, že máme stáť na strane Ruska alebo Ukrajiny, ale len to, že vojna vždy zanecháva svet horší, že na prvom mieste nemá byť Amerika, Európa, Slovensko či Izrael, ale mier. Uprednostniť záujmy štátov pred životmi miliónov ľudí, toho výsledkom je len priveľa sirôt, priveľa vdov, priveľa utečencov a priveľa trosiek,“ upozorňuje na záver Eduard Chmelár, ktorý ešte dodáva: „Mier, spolupráca a priateľstvo namiesto vojny, konfrontácie a nepriateľstva – to je odkaz, ktorý nám odovzdávajú naši predkovia.“
