Celý svet si 8. mája pripomenul 80. výročie ukončenia 2. svetovej vojny a porážku fašistického Nemecka. Niektorí aj za cenu pokusu o prepísanie dejín.
Je zvláštne, že pokiaľ nenapadli ruské vojská Ukrajinu všetko bolo tak, že najväčšiu zásluhu na ukončení najstrašnejšej vojny v histórii ľudstva mala Červená armáda. Teraz sa už mnohé historické fakty spochybňujú a do popredia sa dostávajú spojenecké vojská a tiež armáda USA. Teda tie, ktoré iba dopomohli tomu, aby vojna skončila skôr a to aj za oveľa menších obetí.
Takmer polovica obetí bolo zo ZSSR
Podiel spojeneckých vojsk a armády USA na ukončení vojny nikto príčetný nespochybňuje, zato spochybňovanie toho, kto má najväčšiu zásluhu na ukončení 2. svetovej vojny je doslova rúhačstvo. Všeobecne sa usudzuje, že v tejto vojne zahynulo približne 50 až 80 miliónov ľudí, vojenské straty predstavujú asi 20 – 25 miliónov, vrátane 5 miliónov vojnových zajatcov. V ZSSR (Zväz sovietskych socialistických republík – pozn. red.) zomrelo 26,6 milióna ľudí, pričom vojakov bolo 10,6 milióna.
Krajina prišla celkovo o viac než 13 percent obyvateľstva. USA stratili vo vojne 418-tisíc vojakov. Iba pre porovnanie, v Poľsku zomrelo 5,6 milióna ľudí, Rumunsko stratilo 841-tisíc obyvateľov, prevažne vojakov, vo Francúzsku zomrelo 562-tisíc obyvateľov, vo Veľkej Británii aj Taliansku po 450-tisíc a Nemecko, ako jeden z hlavných agresorov, prišlo asi o 7,5 milióna občanov, pričom tri štvrtiny z nich boli vojaci. Suma celkových výdavkov na vojnu predstavovala 4 trilióny amerických dolárov.
Strašidelná veta ruského maršala
Na obludnosť 2. svetovej vojny sa očami ruského maršala Georgija Žukova, náčelníka sovietskeho generálneho štábu a zástupca vrchného veliteľa Červenej armády, ktorý sa podieľal na vedení obrany Leningradu, bojov pri Moskve a Stalingrade, ale počas 2. svetovej vojny sa vyznamenal pri vedení viacerých operácií na východnom fronte a zomrel v roku 1974 v Moskve, pozrel v statuse na sociálnej sieti Miloš Kováčik, politický kandidát hnutia Republika a Za Naše Slovensko
Kováčika zaujala slávna a strašidelná poznámka maršala Georgija Žukova, pravda ktorá stále rezonuje: „Oslobodili sme Európu od fašizmu, ale oni nám to nikdy neodpustia“. Tieto slová jedného z najvýznamnejších vojenských veliteľov 20. storočia, nie sú podľa neho len historickou poznámkou. Sú hlbokým zamyslením sa nad pretrvávajúcimi rozpormi dejín, ktoré formujú svet dodnes.
Porážka najbrutálnejšej formu fašizmu
„Žukov viedol Červenú armádu, ktorá zlomila nacistickú vojnovú mašinériu. Bitky pri Stalingrade a Kursku, oslobodenie východnej Európy a dobytie Berlína – to všetko stálo Sovietsky zväz 27 miliónov životov, zničené mestá a obrovské utrpenie,“ pripomína Kováčik a dodáva, že kým západné mocnosti váhali alebo vyčkávali, Sovieti krvácali za víťazstvo nad fašizmom.
Toto víťazstvo však nebolo podľa neho len vojenské. Ukázalo, že socialistická spoločnosť, napriek svojim nedokonalostiam, dokázala zmobilizovať ľudí a zdroje, aby porazila najbrutálnejšiu formu fašizmu, akú svet videl. „Pre buržoázny kapitalistický Západ to bolo nepríjemné pripomenutie sily solidarity pracujúcich,“ konštatuje Kováčik.
Západ vykreslil ZSSR ako okupanta
„Napriek obetiam Sovietskeho zväzu západné naratívy rýchlo prekryli jeho hrdinstvo propagandou studenej vojny. Prečo? Uznať zásluhy socializmu by ohrozilo kapitalistickú hegemóniu,“ myslí si Kováčik, podľa ktorého by to mohlo inšpirovať ľavicové hnutia vo Francúzsku, Taliansku či Grécku a oslabiť koloniálne impériá. Namiesto vďaky Západ vykreslil ZSSR ako okupanta, nie osloboditeľa.
„Marshallov plán a zásahy NATO a CIA mali potlačiť socializmus a vymazať sovietsku legitimitu,“ prízvukuje. Grécki komunisti, ktorí bojovali proti nacistom, boli podľa neho odsunutí na vedľajšiu koľaj, zatiaľ čo kolaboranti získali moc. „Pravda o sovietskej obete bola skreslená alebo zabudnutá,“ píše ďalej Kováčik.
ZSSR na úrovni nacistického Nemecka?
Tento proces však podľa pokračuje. „V niektorých krajinách sa kriminalizuje kladivo a kosák, búrajú sa pamätníky Červenej armády a ZSSR sa stavia na úroveň nacistického Nemecka. NATO sa rozširuje k ruským hraniciam, hoci sľubovalo opak, a obviňuje Rusko z agresie, zatiaľ čo ignoruje vlastné vojny v Iraku, Líbyi či Juhoslávii,“ upozorňuje Kováčik ďalej.
„Nie je to o obhajobe dnešného Ruska, ale o pochopení, ako sa dedičstvo sovietskeho víťazstva stále zneužíva na potlačenie myšlienky socializmu. Nie náhodou krajiny, ktoré najviac prepisujú históriu, ako Poľsko či pobaltské štáty, dnes zápasia s nárastom krajne pravicového nacionalizmu,“ zamýšľa sa politický kandidát hnutia Republika.
Pravda, ktorú imperialisti nemôžu zniesť
„Žukov vedel, že Západ nikdy neodpustí Sovietskemu zväzu – nie pre jeho chyby, ale pre jeho odvahu. Červená armáda ukázala, že zjednotení robotníci a roľníci dokážu poraziť fašistickú beštiu, ktorú kapitalizmus nechal vyrásť. Táto pravda je pre imperialistické mocnosti stále neprípustná,“ prízvukuje Kováčik a vyzýva na pripomenutie si Žukovove slová a zároveň sa pýtať: Kto skutočne oslobodil Európu? A prečo sa táto pravda stále zamlčiava?
Najnadšenejšie prepisovanie dejín, ako Poľsko a pobaltské štáty, sú dnes aj horúcimi miestami krajne pravicového nacionalizmu. „Maršal Žukov pochopil, že buržoázna Európa nikdy neodpustí ZSSR, nie kvôli útlaku, ale kvôli odporu. Lebo Červená armáda dokázala, že robotníci a roľníci, keď sa zjednotili v solidarite, mohli zničiť fašistickú beštiu, ktorú vytvorili,“ skonštatoval Miloš Kováčik záverom, pričom ešte dodal: „To je pravda, ktorú imperializmus nemôže zniesť.“
