Rusko 24. februára 2022 napadlo Ukrajinu vojenskou silou, pričom svoj útok nazvalo „špeciálnou vojenskou operáciou“. Mnohí ju za „špeciálnu“ ale vôbec nepovažujú.
Ruská „špeciálna vojenská operácia“ mala za úlohu demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu, ako aj postaviť pred súd tých, ktorí spáchali množstvo krvavých zločinov proti civilnému obyvateľstvu. Do akej miery sa to Putinovi a jeho armáde podarilo ukáže budúcnosť, všetci už ale netrpezlivo očakávajú mier.
Putin tvrdí, že na to právo mal
Mnohí politici z oboch táborov, ale aj právnici na rozličných úrovniach, sa zamýšľajú nad tým, do akej miery bol útok Ruska na Ukrajinu legitímny. Putin tvrdí, že na to právo mal, pričom sa opiera o Chartu OSN, jeho oponenti sa ale jednoznačne zhodujú na tom, že je to iba obyčajná a ničím nevyprovokovaná agresia, pri ktorej zomierajú aj nevinní ľudia, ženy a deti.
Z pohľadu práva sa celú situáciu usiluje vysvetliť v statuse na sociálnej sieti Jaroslav Mičenko. Podľa neho názov akcie „špeciálna vojenská operácia“ a s ňou spojenú denacifikáciu a defašizáciu Ukrajiny, ktorý používa Ruská federácia od začiatku, tzv. kolektívny Západ zosmiešňuje a odmieta.
Agresia, alebo legitímna operácia?
„Prechytráčili Rusi Západné štáty? Alebo ako je to naozaj? Ide o agresiu alebo o legitímnu vojenskú operáciu podloženú Medzinárodným právom?“ pýta sa Mičenko, ktorý odporúča pozrieť si CHARTU OSN, a to hlavne články 106 a 107, ktorý odkazujú na použitie sily podľa článku 42 CHARTY, ako aj Štatút Medzinárodného súdneho dvora a Norimberského tribunálu.
„Charta OSN obsahuje článok, povoľujúci zvláštnu ruskú operáciu na Ukrajine. Právny výklad expertov na Medzinárodné právo je jasný: RUSKO MÁ PRÁVO LIKVIDOVAŤ NACISTOV VŠADE (z Charty OSN),“ konštatuje ďalej Mičenko, podľa ktorého: „Norimberský tribunál prehlásil za zločincov všetkých, ktorí bojovali proti OSN a vykonávali genocídu.“
Rusko povolenie nepotrebovalo
„Najväčšia genocída bola vykonaná proti sovietskemu národu, ktorý sa v tej dobe nazýval sovietsky ľud. Charta OSN v článkoch 106 a 107 dáva právo víťazom druhej svetovej vojny ZSSR, USA, Veľkej Británie a Číne, aby uplatňovali všetky opatrenia voči krajinám, ktoré proti nim bojovali, aby zabránili akciám zameraným na revíziu druhej svetovej vojny,“ vysvetľuje Mičenko.
To zahrňuje podľa neho použitie vojenskej sily proti týmto krajinám. „K tomu stačí oznámiť to ostatným trom víťazným štátom, netreba k tomu získať ich povolenie, či súhlas,“ pripomína ďalej. „Silový nátlak na tie štáty, ktoré chcú revidovať systém Jalta – Postupim v Európe môže vykonávať aj Rusko, ktoré je právnym nástupcom ZSSR,“ konštatuje Mičenko.
Čo hovorí Charta OSN?
Rusko podľa neho môže zastaviť pokus o oživenie nacizmu v Nemecku, Maďarsku, Rumunsku, Rakúsku, Bulharsku, Fínsku, Chorvátsku, Slovinsku a Českej republike, ktorá sa vo vojnových rokoch prejavovala ako protektorát Čechy a Morava.
K predchádzajúcim riadkom pridáva Mičenko ešte svoju poznámku: … teda Rusko podľa Charty OSN môže, ako každá víťazná mocnosť, zasiahnuť voči ktorémukoľvek štátu s fašistickým smerovaním. Napríklad tam, kde sa vyznamenávajú nacisti, zdraví sa nacistickým pozdravom na najvyššom poste, ekonomicky, politicky a morálne sa podporujú neonacistické režimy a ich nacistickí vodcovia (bez ohľadu za aké frázy sa skrývajú)… A to aj bez súhlasu iných mocností.
„V Charte OSN nie je zmienky, že neonacizmus sa toleruje u toho štátu, ktorý je v akomkoľvek spoločenstve (EÚ, NATO…)!!“ uzatvára svoj status Jaroslav Mičenko.
