Obyvateľstvo na našej planéte je v súčasnosti zväčša zhýčkané technikou, o akej sa ľuďom v minulosti ani len nesnívalo. Veľký problém je ale v tom, že na všetko potrebujeme energiu, ktorá sa však získava čoraz ťažšie.
Čoraz ťažšie sa nám energia získava aj preto, že niektorí politici tlačia na to, aby bola čo najzelenšia, čo je veľmi ťažké. Ide totiž o to, že všetko so všetkým súvisí. Ak totiž chceme mať čo najviac elektromobilov, potrebujeme naozaj veľmi veľa elektrickej energie. Tú ale potrebujeme aj na všetku techniku, ktorej máme okolo seba stále viac. Kde ju budeme v budúcnosti získavať?
Prevratná najnovšia inovácia
Základy modernej elektrotechniky položili vedci ako Alessandro Volta, Michael Faraday či Thomas Alva Edison. Volta vynašiel prvú elektrickú batériu, Faraday objavil elektromagnetickú indukciu a Edison zdokonalil žiarovku a postavil prvú elektráreň. Dnes máme ale takú spotrebu energie, elektrickej či tepelnej, že na ňu potrebujeme obrovské množstvo prírodných zdrojov.
A pri tom, čo pripravuje pre svoje štáty vedenie EÚ, jej budeme potrebovať ešte viac. Energie sú a aj budú pre naše fungovanie veľmi kľúčové. I preto vedci vymýšľajú stále nové a nové inovácie ako neustále získavať viac energie pre náš život. Jednu z tých novších, ktorá by podľa portálu techbyte.sk mohla definitívne pochovať fosílne palivá, však v sebe ukrýva – samotná planéta Zem!
Využitie geotermálnej energie
V zemskom jadre je totiž obrovské množstvo tepla, ktoré vzniklo kombináciou rádioaktívneho rozpadu a zvyškov energie z čias, kedy sa naša planéta ešte len formovala. Podľa odborníkov z MIT (Massachusetts Institute of Technology – pozn. red.) by pritom využitie len 0,1 percenta tohto tepla dokázalo pokryť svetovú spotrebu energie na viac ako 20-miliónov rokov.
A to napriek tomu, že geotermálna energia aktuálne predstavuje len zhruba 0,3 percenta globálneho energetického mixu. Problémom je však komplikovaný prístup k hlbokým tepelným ložiskám, pretože väčšina tepelných rezerv sa nachádza hlboko pod zemou a vŕtanie do týchto hĺbok je extrémne náročné. Dokázal to aj najhlbší vrt v histórii ľudstva, ktorým bol sovietsky projekt Kola Superdeep Borehole, ktorý dosiahol hĺbku až 12 289 metra.
Prienik až do hĺbky 20 km
Start-up Quaise, ktorý vznikol ako „spin-off“ z MIT, plánuje prekonať doterajšie limity pomocou technológie z jadrovej fúzie, konkrétne využitím gyrotrónu – zariadenia generujúceho milimetrové elektromagnetické vlny s výkonom až 1 megawatt. Tieto vlny dokážu spáliť, roztaviť a zaskliť horninu bez potreby fyzického dotyku vrtáka, čím sa eliminujú problémy ako opotrebovanie mechanických častí, tlakové prieniky plynov či prítoky kvapalín do vrtu.
Podľa odborníkov táto technológia umožňuje preniknúť do hĺbky až 20 km, kde teploty dosahujú približne 500 °C, čo je dostatočné na získanie superkritickej vody, ktorá má až 10-násobne vyšší energetický potenciál ako bežná geotermálna para. Quaise kombinuje tradičné rotačné vŕtanie s gyrotrónmi a využíva argónový plyn na ochladzovanie a čistenie vrtu.
Systém má jeden veľký benefit
Vývoj prvých demonštračných zariadení bol plánovaný na rok 2024, pričom do roku 2026 chce spoločnosť uviesť do prevádzky prvú geotermálnu elektráreň s výkonom 100 MW. Ich cieľom je do roku 2028 nahradiť tepelné zdroje v existujúcich uhoľných elektrárňach práve superkritickou geotermálnou energiou. Týmto spôsobom Quaise dokáže efektívne premeniť staré elektrárne na bezemisné, obnoviteľné zdroje energie.
Celosvetovo existuje viac ako 8 500 uhoľných elektrární s výkonom vyše 2 000 GW, ktoré bude potrebné dekarbonizovať do roku 2050, pričom práve technológia od Quaise sa javí ako jedno z mála riešení s globálnym dosahom. Ak sa preukáže, že technológia gyrotrónov funguje v praxi podľa očakávaní a ekonomicky sa vyplatí, mohla by mať väčší význam než samotné fúzne elektrárne, z ktorých pôvodne pochádza.
A je tu ešte jeden veľký benefit: V porovnaní s veternou či solárnou energiou má výhodu minimálnych nárokov na povrchový priestor. Každý štát by tak získal vlastný, prakticky nevyčerpateľný zdroj energie, čo by mohlo spôsobiť aj zásadný geopolitický posun, a to bez nutnosti závislosti od fosílnych palív či zahraničných dodávateľov.
