nedeľa, 18 mája, 2025
HomeKuriozityKárolyovský kaštieľ je plný inteligentných entít

Károlyovský kaštieľ je plný inteligentných entít

Pred zhruba pol rokom sme vám priniesli rozhovor so zaujímavou partiou. Kým my sladko spíme, Night Hunters (Noční lovci) navštevujú zaujímavé miesta, o ktorých dostanú preverené echo, že tam „straší“. Lebo áno, miesta, kde sa bez prievanu privrú otvorené dvere, či „niekto“ chodí po miestnosti, kde sa zrazu rapídne ochladilo, reálne existujú. Tieto javy sa nazývajú paranormálne a Noční lovci komunikujú s entitami, ktoré ich majú „na svedomí“. Pred nedávnom ich cesty priviedli do Palárikova, kde stojí pôvabný károlyovský poľovnícky kaštieľ.

Kým Noční lovci niekam prídu, predchádza tomu komunikácia s vlastníkom či prevádzkovateľom budovy. V prípade palárikovského kaštieľa s Lesmi SR. V rámci nich patrí tento kaštieľ medzi významné lesnícke miesta.

Károlyovci a ich poľovnícky kaštieľ

História kaštieľa sa začína pred rokom 1730, kedy gróf Alexander Károlyi kúpil od grófa Maximiliána Kaunitza šuriansko-mederské panstvo s pozemkami a jednoduchým kaštieľom. Treba pripomenúť, že kým Palárikovo získalo svoje meno po slovenskom dejateľovi, obec sa volala Slovenský Meder.
Prvá prestavba kaštieľa bola dokončená v roku 1765 za grófa Antona Károlyiho. V roku 1866 za grófa Alojza Károlyiho kaštieľ zrenovovali a upravili v klasicistickom štýle. Poslednou veľkou opravou, ktorá priblížila interiér kaštieľa jeho pôvodnému vzhľadu prešiel v rokoch 1995 – 2002, uvádzajú Lesy SR na sociálnej sieti. V súčasnosti kaštieľ funguje aj ako hotel a jeho reprezentatívne priestory sú ideálne na firemné oslavy, či svadby. Žeby tam naozaj „strašilo“?

„Strašiť“ môže hocikde

Paranormálne javy nevníma každý a nie všetko, čo sa javí, ako paranormálny jav ním aj je – veľa vecí sa dá vysvetliť fyzikou. Sú však miesta a javy, na ktoré sú aj vedci „krátki“. Noční lovci ich za pomoci rôznych prístrojov vyšetrujú, prípadne s entitami dokonca komunikujú. A sú úspešní, lebo voči nim pristupujú slušne, tak, ako keby komunikovali so živým človekom, nie s nehmotnou entitou. Používajú na to rôzne prístroje. V Palárikove sa im prihovoril dokonca sám pán gróf.

Rem pod mal v Palárikove premiéru

V ich rukách môžete vidieť klasické virgule, kyvadlo, ale aj modernú elektroniku. Veci si nahrávajú na diktafón, z ktorého potom za pomoci techniky „vytiahnu“ mnohokrát slabunké hlasy, ktoré inak nemáme šancu začuť.

„Dalo sa s entitami rozprávať spôsobom, že ak áno zablikaj rempodom. Keď sme poprosili, aby ustúpili, naozaj tak urobili a rem pod prestal pískať aj blikať,“ hovorí pre SzD Michala Stangová. Jedna z entít hovorila o akom si Bavorskom zväze.

„Keď som po nájdení evidencie googlila ci niečo také existuje zistila som, že v Česku naozaj existuje Bavorsky myslivecky svaz,“ dodáva s tým, že takto v minulosti niekoľkokrát overila, že niečo, o čom entity hovorili, naozaj funguje.

Pán gróf bol najkomunikatívnejší

Poľovníci možno poznajú meno grófa Ľudovíta Károlyho. Tento šľachtic zasvätil svoj život práve poľovníctvu a na túto tému napísal aj knihu. Jeho život bol rozhodne ďaleko pohnutejší, ako by sa na spisovateľa „sediaceho“ na poľovníckom posede zdalo. V apríli 1945 musel aj s rodinou opustiť Slovensko. Na odchod bol aj s manželkou Martou, dvojročným synom Jozefom a polročnou dcérou Alžbetou boli pripravení, no ako to už býva, ani vo sne im nenapadlo, že to bude navždy. Aj portrét tohto šľachtica nájdete v palárikovskom kaštieli.

Na Miškinu otázku, či sa múžu porozprávať v zázname počuť odpoveď „Kľudne.“ Keď sa ho Miška s Deanom opýtali, či bol na veľa poľovačkách, na znak súhlasu sa rem pod na zeleno rozblikal. Potvrdil tiež, že obraz, pod ktorým prístroj bol, znázorňuje jeho. Keď sa ho opýtala, či je tam niekto z jeho rodiny, rem pod sa znovu rozblikal a z iného prístroja sa ozvalo „Všetci.“ O chvíľu neskôr sa prístroj na Deanovo požiadanie doslova rozblikal a rozoznel.

Najsilnejší moment

Záverečné, no veľmi dôležité frázy. Poďakovanie a žiadosť o to, aby ostali na tom mieste a nešli s Lovcami duchov domov. Otázka, či chcú ešte niečo povedať, no všetci štyria už sú v podstate naladení na záver, keď…
Hanka zhíkla. Všetci ostatní na ňu udivene pozreli s otázkou, čo je?
„Tá… tá gulička sa pohla bez toho, aby… aby… aby sa rozsvietila! Išla ku mne! Viete to prosím zopakovať?,“ prosí s obrovským úžasom v hlase Hanka.

Ešte poďakovanie a odchod s prianím – zostávajte v pokoji…

Súvisiace články

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

Najčítanejšie