Slovensko je, zdá sa, stredobodom nechceného záujmu nielen v EÚ, ale aj u nášho suseda, s ktorými sme boli dlhé desaťročia bratským národom. Zásluhu na tom má i jeho súčasná politická garnitúra.
Je prinajmenšom zaujímavé, že terajšia slovenská koalícia a jej politici takmer vôbec nekomentujú dianie v Česku, kým naši západní susedia si do nás v ostatnom čase veľmi radi kopnú. Môže za to nielen odlišné politické nastavenie, ale určite i úsilie českej vlády pomôcť svojím slovenským opozičným politikom. Prirodzene, v neposlednom rade aj „nadpráca“ našej opozície, ktorú vyvíja nielen v europarlamente, ale v podstate všade, kadiaľ chodí.
Hlasné politické mlčanie Slovenska
A práve na situáciu okolo komentovania vnútropolitickej situácie politikmi zo susednej krajiny sa v statuse na sociálnej sieti venuje Karol Lovaš, slovenský kňaz a spisovateľ, ale i bývalý politický reportér a moderátor Rádia Twist, ktorý komentoval priebeh udalostí zatýkania expremiéra Vladimíra Mečiara v jeho vile Elektra. Kým slovenskí koaliční a vládni politici nekomentujú prakticky žiadnu krízu u nášho suseda, opačným smerom je to ale úplne iné.
„Aj vy počujete to hlasné politické mlčanie Slovenska k vnútropolitickej kríze v susednom Česku? Po prevalení škandálu s bitcoinami si ani jeden z našich troch najvyšších ústavných činiteľov do českej vlády nekopol. Aj keď mohol,“ podotýka hneď v úvode Lovaš, podľa ktorého Slovensko neodkazuje nič cez plot, nemoralizuje, ani nevynáša súdy.
Nevraciame rovnakou mierou
Sila silného nie je podľa neho v tom, že si udrie do človeka ležiaceho na zemi. Sila silného je, že si neudrie. Aj keď môže. „Česká republika a jej škandál už stihli obletieť svet. Všimli si ho podrobne médiá na celom svete. S výnimkou tých slovenských. Je dobré, že naši ústavní činitelia nevracajú rovnakou mierou, akou sa im dostáva,“ konštatuje slovenský kňaz.
Ide podľa neho o dôkaz, že sme sa posunuli od čias Vladimíra Mečiara, ktorý bavil na bratislavských Pasienkoch v 90. rokoch nenásytný dav oplzlými vtipmi o Česku. „Ak môžeme byť na niečo právom hrdí, tak je to tento posun. Prezieravosť v konaní. Múdrosť nenechať sa vtiahnuť do českej predvolebnej kampane,“ prízvukuje Lovaš a dodáva slová Oscara Wildea: „Múdry vie, čo hovorí. Hlupák hovorí všetko, čo vie.“
Krik je bodka za bezmocnosťou
„V Českej republike sa môže Petr Fiala už len premlčať k víťazstvu. To isté platí aj o Andrejovi Babišovi. Ak sú títo dvaja páni to najlepšie, čo ponúka demokracia u susedov, nie je im čo závidieť,“ myslí si Lovaš, podľa ktorého pri sledovaní politických diskusií bije do hlavy jedna vec. „Tou je absencia žien v politike, ktoré by si český volič mohol vážiť a nevzbudzovali by u neho iba úsmev a škodoradosť,“ vysvetľuje.
Tá insitnosť českých političiek je podľa neho neprehliadnuteľná a zostáva odpoveďou na otázku, prečo v doterajšej histórii nebola a ešte dlho nebude v Českej republike žena prezidentkou ani premiérkou. Na rozdiel od Slovenska. „Nehľadajme za tým neúspechom mužov. Ženy v českej politike pôsobia stále ako apendix. Život s ním je veselší. Bez neho sa vám nič nestane,“ podotýka s humorom a dodáva, že to je jedna z najsmutnejších správ o obraze českej politiky.
„Profesor Jan Jirák o novinároch povedal, že keď sa bude rozdávať pokora, mali by sa vrátiť dvakrát. Platí to nielen o nich. Pridať by sa mohli aj politici. A my všetci. Tie najdôležitejšie veci sa hovoria potichu,“ prízvukuje Karol Lovaš, podľa ktorého ticho zostáva najhlasnejším nástrojom diplomacie. Na rozdiel od ukričaných političiek a politikov. „Čím menej ich spoločnosť berie vážne, tým viac kričia. Krik nie je prejavom moci. Je to bodka za bezmocnosťou. Politickou, aj tými ostatnými,“ konštatuje kňaz na samý záver.
