Do Európskej únie prišli od roku 2015 nelegálne státisíce až milióny migrantov, prevažne zo Sýrie, Iraku, Afganistanu, ale aj iných krajín Ďalekého východu či Afriky. Slovensku sa, našťastie, oblúkom vyhli a naša krajina bola pre nich iba tranzitnou.
Našťastie preto, lebo išlo zväčša o ekonomických nie vojnových utečencov, ako sa to všeobecne hlásalo. Tí sem prišli najmä pre peniaze zo sociálneho systému. A keď sa im ich dostávalo málo, páchajú trestnú činnosť. Na tú si už začínajú sťažovať v mnohých štátoch, kde im poskytli útočisko a azyl. Najmä vo veľkých mestách sú doslova getá, kam sa obávajú chodiť aj policajti, a ktorým sa „bieli“ radšej vyhýbajú. Preto je šťastím, že u nás sa neusadili, a my tak môžeme žiť pokojným životom.
Pracovať na vidiek sa im nechcelo
Ako je to s páchaním trestnej činnosti nelegálnych migrantov veľmi dobre vedia vo Francúzsku, ale aj Belgicku, Švédsku či Dánsku. Najmä v oboch severských krajinách sú z toho v šoku, lebo takú vysokú kriminalitu tam pred ich príchodom ani zďaleka nemali. A to isté môžu hovoriť Nemci, ktorých vtedajšia kancelárka Angela Merkelová vyzvala migrantov, aby sa v krajine usadzovali aj na vidieku, nielen vo veľkých mestách s vierou, že tam budú pracovať. Nestalo sa.
Europoslanci vyzvali na jar 2015 Európsku komisiu, aby pripravila návrhy na povinné rozdelenie žiadateľov naprieč krajinami EÚ, ktorú Slovensko odmietlo. Našťastie. Nemecký Spolkový kriminálny úrad totiž od minulého roka prvýkrát do policajných štatistík kriminality zahrnul informácie o počtoch podozrivých osôb. Tieto štatistiky podľa portálu novinky.cz koncom mája predstavil nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt.
Najviac podozrivých je Sýrčanov
Plynie z nich, že v prepočte na sto tisíc obyvateľov páchajú Sýrčania, Afganci či Iračania násilné trestné činy desaťkrát častejšie ako nemeckí občania! Celkovo bolo vlani v Nemecku zaznamenaných vyše 217-tisíc prípadov násilných trestných činov. V prepočte na sto tisíc ľudí z nich je podozrivých 1740 Sýrčanov, 1722 Afgancov, 1606 Iračanov, 443 Ukrajincov a 427 Poliakov.
Zo spáchania násilného trestného činu v minulom roku je v prepočte na 100-tisíc ľudí podozrivých 163 nemeckých občanov. Zo štatistík podozrivých z násilných trestných činov spáchaných v minulom roku tak vyplýva, že miera násilnej kriminality medzi Sýrčanmi, Afgancami a Iračanmi žijúcimi v Nemecku je približne desaťkrát vyššia ako medzi nemeckými občanmi.
Politicky motivovaná kriminalita
Dobrindt tieto informácie zverejnil až na žiadosť krajne pravicovej parlamentnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je hlavnou opozíciou proti migrácii a vysokú mieru kriminality v krajine verejne vysvetľuje práve migráciou. Nemecký minister vnútra však zopakoval, že najväčšou hrozbou pre krajinu je i naďalej politicky motivovaná kriminalita, ktorej vlani zaznamenali viac ako 80-tisíc prípadov, čo je o 40 percent viac ako o rok skôr.
Páchateľmi týchto zločinov sú potom najčastejšie zástancovia krajnej pravice. Vyššiu mieru zločinnosti medzi imigrantmi naznačujú aj predchádzajúce štatistiky o kriminalite. Mníchovský Inštitút pre ekonomický výskum ale po podrobnejšej analýze uviedol, že ich miera kriminality tak veľmi abnormálna nie je. Základné štatistiky totiž nezohľadňujú ďalšie demografické faktory.
Zaujímavé výsledky analýz
Imigranti sa usadzujú v mestách a prevažne sa jedná o mladých mužov, teda žijú v prostredí s vyššou mierou kriminality a spadajú do skupiny, ktorá trestné činy pácha najčastejšie. V porovnaní s mladými mužmi v mestách z horších pomerov, potom štatistiky vychádzajú takmer zhodne naprieč všetkými národnosťami. Podľa analytikov tak neexistuje korelácia medzi pôvodom migrantov a ich kriminalitou.
„Domnienka, že cudzinci, alebo utečenci, majú väčšiu tendenciu páchať zločiny ako demograficky porovnateľní občania, nie je obhájiteľná,“ okomentoval výsledky analýzy výskumník Joop Adema. Ministerstvo vnútra však uznáva, že niektorí z migrantov, ktorí v krajine hľadajú ochranu, môžu mať s násilím skúsenosti, a preto sú náchylnejší ho sami páchať.
