Nočný, alebo respektíve ranný útok Izraela na Irán rozpútal vášnivé diskusie prakticky po celom svete. Táto vojna totiž môže mať vážny a celosvetový dosah.
V rebríčku vojensky najsilnejších krajín sveta sa Irán pred pár rokmi nachádzal na celkovom 14. mieste. Na Blízkom východe predstavuje regionálnu mocnosť, ktorá v hodnotení prekonávala aj Izrael. A to Irán rozvíjal svoj jadrový program, pre ktorý bol zo strany USA v ohrození. Neskôr sa ukázalo, nešlo o vojenský, ale iba o mierový. Irán síce, zatiaľ, atómové bomby nemá, čo však nie je teraz, to môže byť už čoskoro. A to najmä pri pohľade na najnovší útok Izraela naň.
Robí Izrael za USA „čiernu“ prácu?
Nočný krvavý útok Izraela na Irán možno považovať za predzvesť niečoho väčšieho. USA sa totiž pokúšali Irán „zničiť“ pre jeho jadrový program už v roku 2019, vtedy ale od priameho vojenského útoku ustúpili. Pri americkej podpore Izraela v jeho vojenskom ťažení na území Palestíny, ale aj v Jemene, Sýrii či Libanone je zrejmé, že Izrael z „vďaky“ robí čiernu robotu na území Iránu za USA. Tie totiž o útoku na Irán vedeli vopred, nič ale neurobili pre to, aby sa neudial.
A nielen USA neurobili nič, ale nič nerobia ani ostatné „demokratické“ štáty, ktoré tak s radosťou uvalili sankčné balíčky na Rusko za jeho „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, a tak ochotne pomáhajú finančne aj vojensky ukrajinskej vlády s cieľom poraziť Rusko. Na súčasný krvavý vojenský konflikt v Iráne sa v statuse zverejnenom na sociálnej sieti pozrel národniar a vlastenec Miloš Kováčik, ktorý záverom stroho skonštatoval: „Podobnosť s ukrajinskou taktikou je náhodná? Alebo riadia vojny tí istí experti!???“
Útok Izraela podobný ukrajinskému
Izraelský útok na Irán, ako to podľa Kováčika prebehlo, pričom informácie čerpal z analýzy špecializovaných zdrojov:
1. fáza operácie sa odohrala v centrálnom Iráne. Sabotážne tímy Mossadu rozmiestnili zbraňové systémy v otvorenom teréne v blízkosti iránskych protilietadlových batérií. V momente začiatku izraelského útoku boli tieto systémy aktivované a okamžite zasiahli určené ciele.
2. fáza bola zameraná na elimináciu protivzdušnej obrany Iránu. Mossad použil sofistikované systémy ukryté na vozidlách. Po ich aktivovaní nasledovali presné údery na radarové a obranné pozície, čím bola izraelským stíhačkám uvoľnená cesta.
3. fáza zahŕňala aktiváciu tajnej základne dronov – tzv. kamikadze dronov. Tie boli vopred ukryté hlboko na území Iránu a počas útoku zasiahli odpaľovacie zariadenia balistických rakiet na základni Esfajabad pri Teheráne. Tieto rakety predstavovali vážnu hrozbu pre strategické aj civilné ciele v Izraeli.
Možnosti, ktoré sa teraz Iránu núkajú
Ako teda môže Irán podľa Kováčika a najmä špecialistov na izraelský útok zareagovať?
1. Viesť totálnu vojnu s Izraelom. Vzhľadom na geografiu, vývoj v Sýrii a technologickú prevahu Izraela by však išlo o dlhú, vyčerpávajúcu a neistú cestu.
2. Zinscenovať odvetu s veľkolepou propagandou a neoveriteľnými číslami strát na strane Izraela.
3. Zahrať mŕtveho chrobáka a tváriť sa, že sa nič nestalo.
4. Potichu dokončiť vývoj jadrovej zbrane, no doručenie a úspešné nasadenie je veľmi otázne – izraelská obrana je pripravená.
„Moderné vojny sa čoraz viac odohrávajú v tieni – bez výstrelu, cez drony, kódy, satelity a sabotáže. Otázka už nie je „kedy začne vojna“, ale či si vôbec všimneme, že už prebieha…,“ zakončil Miloš Kováči svoj status krátkou úvahou.
