Novinári to v súčasnom svete nemajú vôbec jednoduché. Je totiž nielen nebezpečný na územiach, kde prebiehajú vojny či operujú rozličné mafie, ale navyše je názorovo mimoriadne rozpoltený, čo sa nie všade toleruje.
Boje medzi názorovými skupinami je až taký veľký, že sa dá porovnať s tým na bojisku. Ľavica si nevie prísť na meno s pravicou, liberáli a progresívci nemôžu vystáť sociálnych demokratov a do toho všetkého tí, ktorí bezmedzne podporujú Ukrajinu a odsudzujú všetko a všetkých, čo má čo i len trochu spoločné s Ruskom a nejakou spoluprácou s ním.
Priťažilo jej, že bola Ruskou
Takou je i Svetlana Burcevová, pôvodom Ruska, získala estónske občianstvo v roku 1994 prostredníctvom naturalizácie. Podľa estónskych úradov v Sevastopole, na Moskve okupovanom Kryme, absolvovala študijný program o informačných a hybridných konfliktoch, ktorý navrhol a riadil bývalý dôstojník ruskej kontrarozviedky. V Estónsku, ktoré je členom Európskej únie aj NATO, žije početná rusky hovoriaca menšina.
Už tak napäté vzťahy medzi pobaltskou krajinou, ktorá bývala súčasťou Sovietskeho zväzu, a Moskvou sa dramaticky zhoršili po ruskej invázii na Ukrajinu. Estónsko patrí medzi výrazných podporovateľov Kyjeva. Európska únia v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu zaviedla proti Rusku rad sankcií. A v takomto prostredí sú Burcevovej aktivity nežiadúce.
Porušila protiruské sankcie EÚ
Svetlanu Burcevovú zadržali ešte minulý rok, teda v čase, keď bola estónskou premiérkou Kaja Kallasová, súčasná podpredsedníčka Európskej komisie a šéfka zahraničnej politiky EÚ. Iba pred pár dňami jej súd v Estónsku vymeral šesťročný trest väzenia po tom, ako ju uznal vinnou z vlastizrady a porušenia medzinárodných sankcií. Informovala o tom podľa portálu omediach.com estónska verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica ERR.
Stanovisko odsúdenej zatiaľ nie je k dispozícii, podľa agentúry AFP má 30 dní na to, aby sa proti verdiktu odvolala. ERR vo svojej anglickej verzii píše, že Burcevová podľa obžaloby porušila sankcie spoluprácou s ruskou štátnou mediálnou spoločnosťou Rossija Segodňa, ktorej riaditeľ Dmitrij Kiseljov je na sankčnom zozname. V ruskojazyčnej mutácii ERR uvádza, že ide o sankcie Európskej únie.
Napísala „neprijateľnú“ knihu
Burcevová tiež spolupracovala s portálom Baltnews a s agentúrou RIA Novosti, ktoré sú súčasťou skupiny Rossija Segodňa, čím podľa obvinenia poskytla sankcionovanej osobe prístup k ekonomickým zdrojom. Podľa vyšetrovateľov okrem toho udržiavala kontakty s dôstojníkom ruskej tajnej služby FSB v zálohe Romanom Romačjovom, ktorý vedie súkromnú spravodajskú spoločnosť R-Techno zaoberajúcou sa informačnými a psychologickými operáciami v záujme Ruskej federácie.
V spolupráci s ním Burceovová vydala knihu, ktorú súd označil za propagandu zameranú na destabilizáciu spoločnosti. Obsah knihy údajne znevažuje Estónsku republiku a má za cieľ rozdeliť estónsku spoločnosť a zdiskreditovať Estónsku republiku a jej inštitúcie. Pre toto všetko súd dospel k záveru, že Burceovová je vinná, zároveň ale zhodnotil, že vplyv jej konania je obmedzený. Do trestu sa jej započíta doba, ktorú strávila vo väzbe. Estónske bezpečnostné zložky ju zadržali pred viac ako rokom.
Nebola nezávislá a objektívna
Podľa prokurátora boli Burcevovej práce publikované v online správach a iných mediálnych textoch slúžiacich záujmom ruskej propagandy. V obžalobe sa uvádza, že Burceva si bola vedomá zákazu svojich činov a pokračovala vo svojich sankcionovaných aktivitách aj po tom, čo spravodajský portál Sputnik Estonia v roku 2019 ukončil svoju činnosť z dôvodu porušenia sankcií. Podľa zhromaždených dôkazov sa štátna prokuratúra domnieva, že Burceva vedome porušila medzinárodné sankcie.
Predbežné vyšetrovanie estónskej služby vnútornej bezpečnosti (ISS) dospelo k záveru, že Burcevovú nemožno považovať za nezávislú, objektívnu a neutrálnu novinárku. Úrad štátneho prokurátora sa domnieva, že dôkazy predložené v obžalobe naznačujú, že Burceva sa ako estónska občianka dopustila vlastizrady nenásilnými činmi proti nezávislosti a zvrchovanosti Estónskej republiky.
