Propaganda je vo svete všadeprítomná. Propagujú sa nielen všakovaké výrobky či dovolenkové destinácie, ale propaganda, sa hojne využíva i počas vojenských konfliktov. A ten na Ukrajine nie je výnimkou.
Výsledky svojho úsilia si na Ukrajine propagujú obe strany rozlične, ba každá z nich má iný pohľad aj na to, ako ukázať na svojho protivníka, že práve on je ten horší. Je zaujímavé a zvláštne, že ak negatívnu propagandu využíva Ukrajina, je všetko v poriadku a mali by sme jej slovám veriť, ak sa tak však deje na strane Ruska, sú to iba klamstvá, ktoré sa nedajú objektívne overiť. Pritom hrozné činy na civilných obyvateľoch pácha jedna i druhá strana.
Spoločné súžitie je nemožné
Je všeobecne známe, že Rusko spustilo svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“ aj kvôli tomu, že chce ochrániť svojich občanov žijúcich na Ukrajine pre útlakom tamojších orgánov a aj niektorých ľudí. Teraz, keď vojnový konflikt trvá už viac ako tri roky, si zrejme nikto nedokáže predstaviť, že k Rusku sa hlásiaci ľudia by na území Ukrajiny po skončení vojny nažívali s Ukrajincami v pokoji a mieri.
Zrejme i preto bude dohoda o mieri bez strát územia kde žije k Rusku sa hlásiace obyvateľstvo, ktoré chce Putin pripojiť k Rusku, nemožná. Ak Ukrajinci ukazujú zverstvá, ktoré pácha ruská armáda na jeho obyvateľov a svet tomu má veriť, tak aj ruská strana vie rozprávať o zverstvách, ktoré majú na svedomí ukrajinskí vojaci. Uverí však tomuto (ne)demokratický svet?
Tí, ktorí zostali zväčša neprežili
Ako z hororového filmu vyznieva zostrih videa, ktoré na sociálnej sieti zverejnil Janko Sheppard Dziak. V ňom síce neuvidíte žiadnu z takých strašných scén aké prezentovala ukrajinská strana, napriek tomu z rozprávania Jeleny Ivanovny Žadanovej, starostky Porečenského vidieckeho výboru v dedine Russkoje Porečnoje v Sudžanskom okrese Kurskej oblasti behá po chrbte mráz. Starostka rozpráva o tom ako nikto z obyvateľov, ktorí zostali pod ukrajinskou okupáciou, neprežil.
Od prvých chvíľ invázie na území Sudžanského okresu boli podľa Žadanovej obce v jeho pôsobnosti okupované ukrajinskými ozbrojenými silami. „V čase invázie zostalo na území vidieckeho výboru 92 ľudí,“ hovorí vo videu starostka a vzápätí dodáva: „V prvých mesiacoch sa 10 ľuďom akoby zázrakom podarilo odtiaľ vyjsť živých.“ Na území podľa nej zostali najmä starší ľudia, ktorí svoje príbytky nechceli opustiť.
Ukrajinci zabíjali celé rodiny
Hovorili: „Chceme byť doma. Toto je naša zem, nikam nepôjdeme.“ Tí, ktorí z toho vyšli živí rozprávali podľa starostky strašné veci o tom, ako tí, ktorí tam zostali boli napádaní dronmi. „Zabíjali celé rodiny. Najskôr zabili manžela, a keď sa jeho žena usilovala zobrať jeho ostatky, nedovolili jej pohyb, nedovolili jej ani vyjsť z domu. Neustále kontrolovali jej pohyb. Keď ale mala príležitosť, ostatky svojho manžela zobrala, dala ho na vozík a odviezla do kôlne,“ rozpráva starostka šokujúci príbeh.
O dva dni neskôr bola aj táto žena zabitá dronom. „Celý čas tí naši obyvatelia, ktorí vyšli živí hovorili, ako ich ukrajinskí vojaci obmedzovali v pohybe. Nedovolili im ísť k studniam pre vodu. A vôbec im nedovoľovali pohybovať sa. Neustále tam lietali drony, ktoré ohrozovali ich životy. Po októbri nevyšiel jediný živý človek,“ konštatuje smutne Žadanová.
Mučili, znásilňovali a strieľali
„Až do marca 2025, keď boli oslobodené niektoré obce, celkom z 81 zostávajúcich ľudí, po tých 10, ktorí odišli, dnes vieme o 48 mŕtvych a 24 ľudí je nezvestných, pričom ich poloha nie je známa. Neboli nájdení ani živí, ani mŕtvi,“ hovorí ďalej starostka. Podľa tiel, ktoré sú odvážané z týchto obcí, je podľa Žadanovej vidieť, že boli mučení. „Na tele majú stopy po elektrošokoch, zlomené ruky a nohy s otvorenými zlomeninami, zlomené hrudné koše. Zabíjali celé rodiny, hádzali granáty do pivníc,“ pokračuje v desivom rozprávaní starostka.
Muži sa podľa nej usilovali vlastnými telami chrániť svojich blízkych a granáty kryli vlastnými telami. „Lenže po tom, ako muži svojimi telami granáty zakryli, i tak tam hodili ďalšie granáty. Počkali, až sa rozptýli dym, vošli dovnútra a zastrelili ranených. Nedali nikomu šancu prežiť. Boli znásilňované ženy, ktoré v obciach zostali. Z obce Russkoje Porečnoje neprežil jediný človek. Je to veľmi strašné, hrdlo sa mi zviera pri pomyslení, čo tí ľudia museli zažiť.
Stretnúť sa s takou strašnou smrťou vo vlastnej zemi, to by ste nepriali ani nepriateľovi,“ prízvukuje Jelena Žadanová a dodáva, že každý, kto tam stratil svojich blízkych vo svojich domovoch nechápe, nechce uveriť, ale praje si, aby trest neminul všetkých, ktorí sa dopustili takých činov na starých ľuďoch a ženách. Starostka ešte opisuje aj to, ako ukrajinskí vojaci strieľali ľuďom do chrbta a takto ich zabíjali. Hovorí však aj o ďalších ich zločinoch. Prečo sa i tam neprišli pozrieť vyšetrovacie tímy z Európy? Čuduje sa po týchto slovách ešte niekto, že súžitie Ukrajincov a Rusov na takomto území je prakticky nemožné?
