Pôjdete do Ruska na oslavy jeho víťazstva nad fašizmom a ukončenia 2. svetovej vojny? Potom môžete očakávať problémy! Asi toto odkázala Kaja Kallasová lídrom krajín zoskupených v EÚ, ktorí by si „dovolili“ ísť 9. mája do Moskvy.
Účasť v Moskve už ale potvrdili naši politici zoskupení najmä v Smere-SD, ktorí sa neboja Kallasovej vyhrážok. Na zamyslenie však je, ako si môže dovoliť jedna euroúradníčka, hoci vo vysokej funkcii, vyhrážať sa lídrom slobodných krajín. Čo jej na to dáva právo? Že sme v EÚ by to rozhodne nemalo byť. Navyše, ak nebola volená ľudom krajiny, ktorej „rozkatuje“.
Zastáva veľmi kritické postoje voči Rusku
Kto je vlastne Kaja Kallasová? Estónska politička, ktorá bola v rokoch 2021 – 2024 premiérkou Estónska ako prvá žena v tomto úrade. Od decembra 2024 pôsobí vo funkcii podpredsedníčky Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Vo funkcii zastáva veľmi kritické postoje voči Rusku, po ruskej invázii na Ukrajinu dokonca označila ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca a jej vláda rýchlo poskytla napadnutej Ukrajine rozmanitú pomoc. Časopis New Statesman ju označil za „novú železnú lady Európy“. Vo februári 2024 vydalo Rusko na Kallasovú a ďalších pobaltských činiteľov zatykač. Dôvodom majú byť ich „nepriateľské kroky voči historickej pamäti“ aj Rusku ako takému.
Môže sa vyhrážať svojim kamarátom
Podpredsedníčke Európskej komisie vo videu na sociálnej sieti poriadne skritizoval Ivan Hrica, Slovák žijúci v Taliansku, ktorý hneď v úvode krátkeho statusu napísal: „Kajka Kallasová sa môže vyhrážať svojim kamarátom v Európskom parlamente s ktorými hrá pexeso.“ Oveľa tvrdší bol vo videu, kde prezrádza, že keď zistil, kto je vlastne Kaja Kallasová ihneď pochopil, prečo si ju šéfka EK Ursula von der Leyenová zvolila za komisárku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
„Zvolila si ju jednoducho preto, lebo tak ako jej otec, dedko a pradedko nenávideli Rusko, tak ho nenávidí, aj ona, pretože v roku 1941 jej prababku a babku ruskí boľševici deportovali na Sibír, z ktorého sa po desiatich rokoch vrátila,“ pokračuje v konkrétnostiach Hrica. Ak podľa neho poznáte históriu Estónska, odkiaľ Kallasová pochádza, a ktoré 300 rokov patrilo Rusku, tak viete, že po zániku ruského impéria si na Estónsko nárokoval nielen Sovietsky zväz, ale aj fašistické Nemecko.
Zakladateľom EÚ bol taliansky komunista
A to aj kvôli operácii Barbarossa (kódové označenie pre inváziu nemeckých vojsk do ZSSR, ktorá otvorila východný front a začala vojenskú kampaň označovanú taktiež ako Veľká vlastenecká vojna – pozn. red.), kde podaktorí Estónčania podľa Hricu vítali náckov ako možných osloboditeľov od sovietskej okupácie. „Takže každý dokáže pochopiť dôvod, prečo bola jej babka, ktorá bola manželkou veliteľa domobrany Estónska, ktorý bojoval za nezávislosť Estónska, deportovaná na Sibír,“ prezrádza Hrica.
„Možno táto Estónka ani nevie, že zakladateľom Európskej únie bol taliansky komunista Altiero Spineli, veľký obdivovateľ Sovietskeho zväzu, ktorého fotka v nadživotnej veľkosti stojí pri vchode do Európskeho parlamentu v jednej z budov, v ktorej táto rusofóbka pracuje,“ pripomína Hrica, ktoré zaujíma jedna skutočne zaujímavá skutočnosť týkajúca sa Kallasovej manžela.
Manžel počas invázie obchodoval s Ruskom
„Keďže je taká veľká proeurópska rusofobka, prečo jej manžel obchodoval s Ruskom nielen pred, ale aj počas invázie na Ukrajine, keď boli na Rusko uložené sankcie? By ma fakt zaujímalo, čo by jej povedal jej dedko, alebo pradedko, ktorí bojovali za nezávislosť Estónska, ak by im niekto z cudzej krajiny diktoval, čo môžu alebo nemôžu robiť, ak si ona spolu s tými darmožráčmi v bruselskom brlohu predstavujú demokraciu takto, tak takéto praktiky si môžu ísť robiť do Severnej Kórei,“ rozohnil sa Ivan Hrica.
Prirodzene, taliansky Slovák povedal vo svojom videu oveľa viac na adresu „demokratickej“ a určite aj liberálnej Kallasovej oveľa viac. Napríklad aj to, že by si mala ona sama najskôr pozrieť vlastnú históriu nezávislosti Estónska, ktorá bol jej odrazovým mostíkom do Európskeho parlamentu, ktorý pod rúškom demokracie chce diktovať to, čo môže alebo nemôže robiť líder každej suverénnej krajiny. Ivan Hrica na záver prezrádza i to, že sa vôbec nečuduje, že na ňu ruská duma podala žalobu na OSN za dehonestáciu vojakov Červenej armády, ktorí padli v boji proti fašizmu.
