Kresťanský svet sa po smrti pápeža Františka pripravuje na voľbu jeho nástupcu. Jej termín napokon určili na stredu 7. mája, a tak už zajtra bude Vatikán miestom, kam sa bude upierať zrak všetkých katolíkov.
Nečakaná smrť milovaného pápeža Františka otriasla veriacimi po celom svete. Tí sa po jeho pohrebe začali intenzívne zaujímať o to, kto by ho mohol nahradiť. Tipov je síce niekoľko, o všetkom ale rozhodnú kardináli, ktorí si spomedzi seba vyberú novú hlavu katolíckej cirkvi.
Vylúčený z voľby nemôže byť žiadny
Pápež František zomrel na Veľkonočný pondelok 21. apríla vo veku 88 rokov. Podľa cirkevných predpisov sa voľba jeho nástupcu musí začať 15. až 20. deň po úmrtí alebo odstúpení predchádzajúceho pápeža. Aktuálne normy pre voľbu pápeža vydal Ján Pavol II. v apoštolskej konštitúcii Universi Dominici gregis z 22. februára 1996, neskôr ich pozmenil pápež Benedikt XVI.
Konkláve (z latinského cum clave – uzamknutý na kľúč), teda voľba nového pápeža, sa otvorí 7. mája za účasti 133 kardinálov, voliteľov. Zo zdravotných dôvodov sa ospravedlnili dvaja. Z Európy pochádza 53 voliteľov, z Ameriky 37, z Ázie a Oceánie 27 a z Afriky 18. V článku 35 Universi Dominici gregis sa píše, že žiadny z nich nemôže byť vylúčený z voľby, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo pod akoukoľvek zámienkou.
Pri voľbe niekoľko prísnych zákazov
Zo súčasných 135 kardinálov-voliteľov až 80 percent menoval pápež František. Pre kardinálov, ktorí sa zúčastnia voľby je prísne zakázané používať akékoľvek elektronické zariadenie a kontaktovať vonkajší svet. Nesmú zasielať ani prijímať žiadne správy, prijímať noviny alebo časopisy akéhokoľvek druhu ani sledovať rozhlasové alebo televízne vysielanie.
Právo voliť majú iba kardináli mladší ako 80 rokov a voľba nového pápeža je dôverná a prísne utajená. V článku 37 sa uvádza, že kardinálskemu kolégiu sa udeľuje právo posunúť začiatok konkláve, ak je zrejmé, že sú prítomní všetci kardináli volitelia. Môže tiež zo závažných dôvodov odložiť začiatok voľby o niekoľko dní.
Konkláve začne v Paulínskej kaplnke
Ak však uplynie maximálne 20 dní od začiatku vyprázdnenia stolca, sú všetci prítomní kardináli volitelia povinní pristúpiť k voľbe. Kardináli zvolia s takmer úplnou istotou novým pápežom jedného zo svojich radov. Teoreticky síce môžu zvoliť akéhokoľvek pokrsteného muža, ale robia tak málokedy. Posledným pápežom „nekardinálskeho pôvodu“ sa stal Urban VI. v roku 1378.
Konkláve sa začne podľa rovnakého harmonogramu ako predchádzajúce konkláve v roku 2013. Votívnej omši za voľbu pápeža (Pro Eligendo Papa), ktorá sa bude sláviť o 10.00 h v Bazilike sv. Petra, bude predsedať kardinál Giovanni Battista Re, dekan kardinálskeho kolégia. Konkláve sa oficiálne začne o 16.30 h modlitbou v Paulínskej kaplnke.
Kardinál nesmie voliť sám seba
Kardináli voliči sa pred vstupom v procesii do neďalekej Sixtínskej kaplnky ešte pomodlia Litánie ku všetkým svätým. Po speve gregoriánskeho hymnu Veni Creator Spiritus zložia slávnostnú prísahu, v ktorej sa zaviažu, že v prípade svojho zvolenia za pápeža budú verne plniť tzv. Petrovo ministérium, teda pápežský úrad, zachovávať absolútne tajomstvo, pokiaľ ide o konkláve, a že sa zdržia akýchkoľvek pokusov o zasahovanie do voľby pápeža zvonku.
Voľba nového pápeža začína frázou „extra omnes“, teda „preč so všetkým“ za zamknutými dverami Sixtínskej kaplnky. Prvý deň sa uskutoční iba jedno hlasovanie, zatiaľ čo v nasledujúce dni budú celkovo štyri, dve dopoludnia a dve popoludní. Kardinál nesmie voliť sám seba! Všetci účastníci konkláve sú viazaní mlčanlivosťou pod trestom exkomunikácie (vylúčenie z cirkvi), voľba sa koná tajnou formou.
Odstrihnutí od vonkajšieho sveta
Pri konkláve sú kardináli ubytovaní v rezidencii Dom svätej Marty z roku 1996, kde sú úplne odstrihnutí od vonkajšieho sveta kvôli zachovaniu tajomstva, ktoré voľbu pápeža obklopuje. V apartmánoch má kardinál k dispozícii samostatnú kúpeľňu a pracovňu s písacím stolom. Prvýkrát tam boli kardináli ubytovaní pri konkláve v roku 2005, keď sa volil nástupca pápeža Jána Pavla II.
Aktuálne normy pre voľbu pápež vydal Ján Pavol II. Pokiaľ podľa tohto nariadenia boli tri série skrutínií (33 až 34 hlasovaní) bezvýsledné, potom postačila pre zvolenie jednoduchá väčšina hlasov. K uplatneniu tohto pravidla nikdy nedošlo, už v júni 2007 ho nástupca Benedikt XVI. zmenil.
Vo „finále“ dvaja najúspešnejší
Podľa nového pravidla sa v ďalších hlasovaniach automaticky hlasuje o dvoch najúspešnejších kardináloch posledného skrutínia tretej série a treba získať dvojtretinovú väčšinu hlasov kardinálov prítomných na konkláve. Predtým sa volilo tromi možnými spôsobmi – aklamáciou (jednomyseľný súhlas všetkých, ktorý bol nahlas vyjadrený), delegáciou (medzi kardinálmi bol menovaný nepárny počet zástupcov, ktorí volili) a tajným hlasovaním.
Meno kandidáta napíšu kardináli na hlasovacom lístku pod frázu „Eligo in Summum Pontificem“ a každý kardinál spolu s lístkom vykročí k oltáru. Položí hlasovací lístok na strieborný tanier na urne a potom ho nechá padnúť dovnútra. Po skončení hlasovania sa pomaly čítajú mená napísané na hlasovacích lístkoch. Prepichnú ich ihlou a niťou a zviažu dohromady. Tieto hlasovacie lístky sú následne spálené vo vnútri kachlí.
Zvolenie oznámi dym aj zvuk zvonov
Prvé dva spôsoby zrušil Ján Pavol II. v roku 1996. Lístky sa predtým pálili v kachliach a podľa úspechu sa k nim pridala buď suchá slama (biely dym) alebo pri neúspešnej voľbe mokrá (čierny dym). V roku 1962 nariadil Ján XXIII. archiváciu lístkov a namiesto nich používať chemikálie. Akonáhle je nový pápež zvolený, biely dym, ktorý vyjde z komína, oznámi svetu, že nový pápež bol úspešne vybraný.
Nového pápeža tiež oznámi „pre istotu“ aj zvuk zvonov baziliky svätého Petra. Zvolenému je položená otázka, či pápežstvo prijíma, a ak dotyčný súhlasí, nasleduje druhá otázka: „Aké meno si zvolíte?“ Novozvolený pápež potom odíde do sakristie, kde dostane biely pápežský odev a vzápätí sa vracia medzi kardinálov, ktorí mu po jednom prisahajú.
Najdlhšia voľba trvala 33 mesiacov
Na balkón pri bazilike svätého Petra najskôr vystúpi prvý z kardinálov-diakonov, ktorý k ľudu prednesie slávne „Habemus Papam dominum cardinalom… qui sibi nomen imposuit…“ (Máme pápeža, pána kardinála…, ktorý si zvolil meno…). Potom už nový pápež z toho istého balkóna udelí prvé požehnanie Urbi et Orbi.
V minulosti boli nástupcovia volení rímskym ľuďom, potom rímskym klérom a ľudom a nakoniec len kňazmi a kardinálmi. Prvé konkláve sa konalo po smrti pápeža Gregora IX. v októbri 1241. Najdlhšou voľbou v dejinách pápežstva vôbec bol 1. septembra 1271 zvolený pápež Gregor X. – trvala 33 mesiacov.
Najkratšia bola voľba pápeža Júlia II. 31. októbra 1503, ktorá trvala len niekoľko hodín. Od začiatku 20. storočia netrvala voľba nového pápeža nikdy dlhšie ako štyri dni. Joseph Ratzinger, ktorý prijal meno Benedikt XVI., bol zvolený po dvojdňovom rokovaní. Rovnako voľba pápeža Františka trvala dva dni a päť volebných kôl.
Kto je najhorúcejším kandidátom na nového pápeža?
Kardinál Luis Antonio Tagle (Filipíny, 67 rokov)
Je považovaný za „ázijského Františka“ pre svoju progresívnu orientáciu a blízkosť k reformám zosnulého pápeža. Bol by prvým ázijským pápežom v histórii.
Kardinál Pietro Parolin (Taliansko, 70 rokov)
Považovaný je za kandidáta kontinuity, ktorý by pokračoval v niektorých reformách Františka, no s umiernenejším prístupom.
Kardinál Peter Turkson (Ghana, 76 rokov)
Silné stránky tohto kardinála sú v oblasti sociálnej spravodlivosti, klimatických zmien, chudoby a ekonomickej rovnosti. Jeho zvolenie by bolo historické, keďže by sa stal prvým africkým pápežom od čias pápeža Gelasia I. (492–496).
Kardinál Péter Erdő (Maďarsko, 72 rokov)
Popredný konzervatívny kandidát, ktorý je známy svojím dôrazom na tradičné katolícke učenie a teologickú ortodoxiu. Je odborníkom na kánonické právo obhajuje prísne dodržiavanie cirkevných doktrín. Kritizoval prijímanie utečencov v Európe. Jeho konzervatívny postoj ho robí hlavným konkurentom Parolina v počiatočných kolách hlasovania.
Kardinál Matteo Zuppi (Taliansko, 69 rokov)
Umiernený kandidát blízky Františkovej vízii inkluzívnejšej cirkvi. Je politicky zdatný, angažuje sa v dialógu a riešení konfliktov. Jeho zvolenie by mohlo priniesť rovnováhu medzi reformami a stabilitou.
Kardinál Mario Grech (Malta, 68 rokov)
Kľúčová postava Františkovho úsilia o synodálnu cirkev, ktorá je inkluzívnejšia a otvorenejšia dialógu. Pôvodne bol konzervatívny, postupne sa posunul k progresívnejším postojom, obhajujúc väčšiu akceptáciu LGBTQ+ členov a nové prístupy k rodinným situáciám. Má podporu v oboch táboroch (konzervatívnom aj umiernenom) a je dobre známy medzi kardinálmi.
Kardinál Robert Sarah (Guinea, 79 rokov)
Tradičný konzervatívec, ktorý ostro kritizoval Františkove reformy, vrátane jeho postoja k celibátu a umývania nôh moslimskej žene počas Veľkého piatku. Ak by bol zvolený, mohol by byť prvým africkým pápežom od 5. storočia.
Kardinál Fridolin Ambongo Besungu (Konžská demokratická republika, 65 rokov)
Konzervatívny kandidát, ktorý viedol africký odpor proti Františkovej doktríne Fiducia Supplicans (požehnanie homosexuálnych a nezosobášených párov). Je výrazným kritikom liberálnych reforiem, najmä v otázkach manželstva a sexuality. Jeho zvolenie by mohlo signalizovať posun k tradičnejším hodnotám a zohľadňovať rastúci vplyv Afriky v cirkvi.
