Nesúhlasíte s niektorými vecami, ktoré sa dejú okolo vás a chcete ich skritizovať? Nech sa páči, no potom musíte rátať aj s tým, že na vás opačná strana zaútočí ako na korisť.
Kritika niektorých vecí sa dnes nenosí, pretože je – nežiadúca. Vyjadrovanie sa napríklad k ruskej vojenskej agresii, genocídy v Gaze, XY pohlaviam či covidu a situácii okolo neho je síce možné, ale len – odtiaľto, potiaľto. Nepáči sa to buď jednej alebo druhej strane a pri dnešnej rozhádanej spoločnosti, ku čomu prispievajú aj médiá, sa vám ľahko môže stať, že skončíte onálepkovaní najrozličnejšími prívlastkami.
Všetci sa neustále bojíme
Skutočne, je to tak, že kritika niečoho, alebo poukazovanie na niečo, sa stretáva z čoraz väčším odporom a absurdnejšou argumentáciou tých, ktorí s vysloveným názorom alebo kritikou nesúhlasia. A to nielen verejne, ale najmä na sociálnych sieťach. Dosť toho má evidentne aj primátor Holíča na Záhorí Zdenko Čambal, ktorý k danej problematike zverejnil na sociálnej sieti status s krátkym zamyslením sa.
„Mám po krk toho, ako sa všetci neustále bojíme nazvať veci pravým menom. Médiá nás kŕmia informáciami o holokauste spred 80 rokov a pýtam sa, Gaza nie je holokaust? Nejde o genocídu len preto, že umierajú len arabské deti?“ pomenúva jeden z problémov, o ktorom sa smie hovoriť iba potichu, ba nevyjadrujú sa k nemu ani naše mainstreamové médiá.
Komu to vlastne vyhovuje?
„Bojíme sa priznať, že nás oslobodili spod fašistického hnusu Rusi, Bielorusi, Ukrajinci a Rumuni spoločne. Fakt nesmieme spolupracovať?“ načrtáva ďalší, ktorý sme mohli zažiť iba nedávno, pri oslavách 80. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a porážky fašizmu. „Tvárime sa, že súhlasíme s existenciou sedemdesiatich pohlaví, alebo ani neviem, ako by som tento výmysel nazval,“ naznačil ďalšiu z tém, o ktorej sa radšej mlčí, aby sa náhodou neurazila istá skupina ľudí.
Čambal sa záverom pýta, čo z nás médiá vytvárajú a komu to vlastne vyhovuje? „Mne nie. Netvrdím, že každá banka je izraelskou ambasádou, ale už fakt neviem, čo si mám o všetkom tom finančnom, ekonomickom a mediálnom útlaku myslieť,“ priznáva Zdenko Čambal, podľa ktorého určite jediné, čo nám teraz zostáva je konečne nazývať veci pravým menom.
