Keď vidíme na ulici rodičov dieťaťa s ťažkým zdravotným znevýhodnením, mnohí zauvažujú v zmysle – ten človek je anjel. Mamička takéhoto dieťaťa na sociálnej sieti zverejnila odpoveď na otázku, aký je takýto rodič. V prvom rade je to niekto, komu sa obrátil život naruby. Nedostal možnosť vybrať si, či bude bojovať alebo nie, existuje len jedna – bojovať a biť sa o „miesto pod slnkom“ aj pre jeho dieťa. Veľmi oň prosil a dostal. Aj s diagnózami, pri ktorých sa nik nepýtal, či ich „berie“…
A tak sa dozvedáme, že aj rodiť ZŤP dieťaťa je unavený, lebo či má jeho dieťa tri, alebo tridsať, rodič ešte aj spí v strehu. A keď nespí, dáva pozor, aby sa jeho dieťa nebodaj neobarilo polievkou, ktorú ste v mise položili na obrus. Lebo dieťa s ním má aktuálne nejaký problém… Slová „nájsť si čas pre seba“ sú pre takéhoto rodiča čistá fikcia. A niektoré reči sú doslova „na facku“. A stále je to milujúci rodič, ktorý aj 60 kg vážiaceho potomka vezme na chrbát a vynesie ho na úrad na druhé poschodie… Prečo? Lebo inak to nejde…
Únava v každej bunke tela
Rodič ZŤP dieťaťa je permanentne unavený – a nie, nemyslím tým únavu typu „mám za sebou ťažký deň v práci“. Myslím únavu, ktorá ti lezie do kostí, do kože, do hlavy. Únavu, ktorá ťa nikdy neopustí, lebo aj keď zavrieš oči, stále počúvaš, či tvoje dieťa dýcha, či nedostalo záchvat, či nepotrebuje pomoc.
Zatlačený do kúta
Je to človek, ktorý žije v začarovanom kruhu lekárov, terapií, úradov a papierov. A ak má šťastie, tak si možno raz za čas vypije kávu, kým mu dieťa netrhá veci zo stola alebo neleží v kŕči. Sarkasticky sa hovorí, že rodičia ZŤP detí sú „trpezliví a obetaví“. Pravda je taká, že sme len tak dotlačení do kúta, že iná možnosť ako makať 24/7 jednoducho neexistuje.
Súkromie? Čo je to?
Rodič ZŤP dieťaťa je človek, ktorý už dávno zabudol, čo znamená mať súkromie alebo čas pre seba. A ak niekto povie: „Ale veď si nájdi čas aj na seba,“ tak si môže ísť tú múdrosť napísať na motivačný plagát do kancelárie. Skutočnosť je taká, že keď dieťa potrebuje asistenciu pri každom kroku, pri každom súste a pri každom pohybe, tak ten „čas pre seba“ existuje možno v podobe rýchlej sprchy o polnoci.
Hlúpe a ešte hlúpejšie reči
Je to človek, ktorý dennodenne počúva reči spoločnosti. Reči, ktoré bodajú. „A prečo si také dieťa vlastne mala?“ „A nemohla by si ho dať niekam do ústavu?“ „Veď aspoň budeš doma, no nie?“ ,,Veď si doma,ako Ti je dobre…“ A ty sa usmievaš, lebo inak by si musela niekomu jednu vraziť.
Papier v šanóne, spis v polici
Rodič ZŤP dieťaťa je nahnevaný. Na systém, ktorý ťa nechá čakať na služby, ktoré v podstate ani neexistujú. Na lekárov, ktorí si ťa posúvajú ako štafetu. Na úradníkov, ktorým si len ďalší papier v šanóne. Na ľudí, ktorí sú presvedčení, že vedia lepšie než ty, čo tvoje dieťa potrebuje.
Obeta „na doživotie“
A popritom všetkom je to aj človek, ktorý miluje. Nie ospevovanou hollywoodskou láskou, ale tou tvrdou, surovou – láskou, ktorá znamená, že zdvihneš dieťa z postele aj po desiatykrát, aj keď má 60 kíl a ty si už bez sily. Láskou, ktorá znamená, že obetuješ kariéru, sny, pokoj, a vlastne celý život, lebo jednoducho musíš.
Zdroj – Pixabay
Aký teda je?
Taký je rodič ZŤP dieťaťa. Nie hrdina. Nie anjel. Nie symbol. Ale človek, ktorý padá a vstáva stokrát denne. Človek, ktorý sa smeje na nesprávnych vtipoch, lebo už má nervy v kýbli. Človek, ktorý je unavený, nahnevaný, sarkastický, a pritom stále stojí. Lebo nemá inú možnosť. Ale nikdy to nevzdá a svoje srdce a srdce svojho dieťaťa naplní láskou.
Zdroj: Facebook K. M.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.
