Ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti v podstate celej novely Trestného zákona a časti novely Trestného poriadku (rozhodnutie sa netýka zrušenia špeciálnej prokuratúry).
Ako to už býva na Slovensku pravidelným zvykom, rozhodnutie mali už včera večer (vybraní) novinári skôr ako samotní účastníci a napr. aj pani prezidentka.
Ústavný súd rozhodol v nezvyčajne krátkej lehote. Len v utorok spojil všetky tri podania v tejto veci (podala ich pani prezidentka a dve skupiny poslancov z opozičných strán) a deň nato, teda včera rozhodol o pozastavení účinnosti. Takto rýchlo myslím ešte nerozhodol v podobnej veci nikdy.
Rozhodnutie bolo samozrejme privítané tými, ktorý podania na súd dávali. Podľa prezidentky je to „dobrou správou pre demokraciu a právny štát na Slovensku“, podobne sa vyjadrili aj politické strany, ktorých poslanci dávali ďalšie dva návrhy.
Z právneho hľadiska 𝘁𝗼 𝗱𝗼𝗯𝗿𝗼𝘂 𝘀𝗽𝗿á𝘃𝗼𝘂 𝗻𝗶𝗲 𝗷𝗲, aj keď tento názor do mainstreamu asi neprenikne. U nás sa súdny prieskum ústavnosti realizuje v rámci tzv. následnej kontroly. Teda, až keď právny predpis 𝘃𝘆𝗷𝗱𝗲 𝘃 𝗭𝗯𝗶𝗲𝗿𝗸𝗲 𝘇á𝗸𝗼𝗻𝗼𝘃, čo viackrát samotný ústavný súd konštatoval vo svojich rozhodnutiach. Tentokrát však poprel svoje vlastné predchádzajúce rozhodnutia a rozhodol o pozastavení účinnosti zákona, ktorý vlastne ešte zákonom nebol a nemá ešte ani číslo v Z.z.
Aj samotná pani prezidentka vo svojom návrhu uviedla, že si je vedomá toho, že „ústavný súd posudzuje až zákony, ktoré boli aj formálne uverejnené v Zbierke zákonov“, tentokrát ale žiadala, aby ústavný súd zasiahol, čo jej teda vyšlo. No a kde je tu 𝗽𝗿𝗶𝗻𝗰í𝗽 𝗽𝗿á𝘃𝗻𝗲𝗷 𝗶𝘀𝘁𝗼𝘁𝘆 a predvídateľnosti, ktorý aj Ústavný súd rád pripomína všeobecným súdom svojich rozhodnutiach?
Aby som položil otázku zo známej reklamy: To už tu nikto nič negarantuje?
Rozhodnutie nie je ešte zverejnené, ale novinári už uviedli, že nie všetci sudcovia sa s týmto rozhodnutím stotožnili a niektorí aj publikovali tzv. odlišné stanoviská. Zdá sa teda, že už máme aj kategóriu sudcov – disidentov. a ich stanoviská bude zaujímavé si prečítať.
Médiá žiadali o vyjadrenie aj Slovenskú advokátsku komoru, tá odpovedala diplomaticky, že na rozličné oblasti právnej úpravy a rozličné rozhodnutia súdnych orgánov môžu existovať rozličné legitímne odborné postoje a cení si „názorovú pluralitu aj v rámci svojej členskej základne“, čím chcela povedať, že ani advokáti nemajú na vec jednotný názor.
