Štvrtý apríl 1945 zostane navždy vrytý do histórie Bratislavy. V tento deň totiž naše hlavné mesto oslobodila sovietska Červená armáda. Do ukončenia strašnej II. svetovej vojny chýbal iba mesiac a štyri dni.
Oslobodenie Bratislavy sa uskutočnilo v rámci útočnej Bratislavsko-brnianskej operácie rozplánovanej do dvoch etáp. Operáciu uskutočnili na území juhozápadného Slovenska a južnej Moravy sovietske a rumunské vojská pôsobiace v zostave 2. ukrajinského frontu. Do bojov sa na začiatku operácie zapojilo 28 sovietskych a 14 rumunských divízií, proti ktorým stálo celkom 11 divízii nepriateľa.
Bratislava bola dôležitým oporným bodom
K Malým Karpatom a k Bratislave sa sovietske vojská prebojovávali Podunajskou nížinou 1. apríla 1945, keď za deň postupovali priemerným tempom 15 až 20 km. V tejto súvislosti Vojenský historický ústav (VHU) informuje, že tempo postupu v tomto období bolo najrýchlejšie v celom dovtedajšom priebehu bojov za oslobodenie Slovenska. Bratislava bola dôležitým oporným bodom, a tak bola viac ako tri mesiace pripravovaná na obranu ako predsunutá súčasť nemeckej obrany Viedne a tzv. alpskej pevnosti.
Na jej obranu boli vybudované tri pásma obrany: na východných okrajoch predmestí Bratislavy a na Malom Dunaji, na čiare Dynamitka – Prievoz a na východnom okraji samotného mesta. Od svahov Koliby cez Emin Dvor, po východných okrajoch mesta, cez dvor severovýchodne od Mlynice až po Pálenisko obopínala mesto protitanková priekopa. Na Kolibe, Červenom moste v Líščinách a v Karlovej Vsi rozmiestnil nemecký nepriateľ 12 delostreleckých batérií.
Bezprostredné boje začali 2. apríla
V meste boli vybudovane kryty, betónové bunkre, postavenia pre guľomety a delá. Nemecké velenie Bratislavu rozdelilo na niekoľko deštrukčných obvodov, v ktorých mali byť podľa vývoja bojov odpaľované trhavinové nálože, vytvárané zátarasy a závaly ulíc. Do priestoru južne od Dunaja sa presunuli nove nemecké divízie a útvary určené na obranu.
Bezprostredné boje o Bratislavu začali 2. apríla 1945, keď prvé oddiely Červenej armády oslobodili Vajnory a odtiaľ ostreľovali nemecké pozície na svahoch Malých Karpát. O deň neskôr, 3. apríla, po delostreleckej príprave a leteckých útokoch jednotiek 5. leteckej armády generálplukovníka S. K. Goriunova, začali priame boje o Bratislavu.
Najtuhšie sa bojovalo o Bratislavský hrad
Od východu začali útočiť jednotky 25. gardového streleckého zboru generálporučíka F. A. Ostašenka, z juhu a juhovýchodu postupoval 23. strelecký zbor generálmajora M. F. Grigoroviča. Proti prúdu rieky Dunaj vyplávala Dunajská vojenská riečna flotila a z priestoru severne od Rusoviec podporovala paľbou boje pozemných vojsk. Druhá sulinská brigáda riečnych člnov podporovala 23. strelecký zbor a 1. kerčská brigáda riečnych člnov podporovala 10. strelecký zbor 46. armády postupujúci po pravom brehu Dunaja na Petržalku. Teda žiadne americké či iné spojenecké vojská.
Na základe výsledku prvého dňa bojov sa dalo predpokladať, že sa nepriateľ počas noci z 3. na 4. apríla pod ochranou tmy pokúsi vytiahnuť časť svojich vojsk na zaujatie ďalšej obrannej línie, ktorá bola všeobecne za riekou Moravou. V druhom dni oslobodzovania Bratislavy sa najtuhšie bojovalo o Bratislavský hrad a jeho okolie vrátane Červeného kríža, ktorý tiež mal v obrane nepriateľa dominujúce postavenie.
Sloboda prišla vo večerných hodinách
Oslobodenie priestoru hradu malo vplyv aj na zavŕšenie oslobodenia celej západnej časti Bratislavy. Okolo 17. hodiny sovietske gardové jednotky dosiahli Mlynskú dolinu a bez meškania postupovali na Karlovu Ves. Ešte vo večerných hodinách 4. apríla ju oslobodili. Večer došlo k najprudším bojom v Lamači, kde sa húževnato bránila krycia jednotka ustupujúcich fašistov. Okrem už vyššie spomenutých vojsk mali na oslobodení mesta podiel aj sovietska 27. gardová tanková brigáda a v jej podriadenosti aj 2. tankový pluk rumunskej armády.
Oba útvary nasadil veliteľ 7. gardovej armády generálplukovník M. S. Šumilov na smere hlavného úderu, teda na Bratislavu. Počas priamych bojov o Bratislavu padlo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Pri tejto príležitosti sa nesmie zabudnúť na utrpenie a bolesť sovietskych, rumunských a československých vojakov, ktoré do Bratislavy priniesli slobodu, ani na utrpenie civilného obyvateľstva.
