Ľudská zloba, nenávisť a zákernosť sa vkradli do našich životov. Mnohí sa však za vlastné zlyhania chcú pomstiť, a neraz aj pomstia, tým najodpornejším spôsobom. Zabitím!
Smrť je konečné riešenie, nie však jediné. Kto sa môže pomstiť za svoje zlyhanie tým najodpornejším spôsobom, že usmrtí nevinného? A kto už len usmrtí nevinné zviera za svoje vlastné zlyhanie? Veď to neurobí ani samotné zviera. Zviera nie, človek však áno.
Strata, ktorá sa neodpúšťa
Ľudia prežívajú rozličné osudy, nad ktorými sa niekedy zasmejú, inokedy poplačú, ale nie raz okrem sĺz stekajúcich po ich tvári navyše krútia aj neveriacky hlavou. Tak ako žena, ktorá napísala do statusu na sociálnej sieti svoj veľmi, ale skutočne veľmi smutný príbeh, na konci ktorého bola smrť jej milovaného psíka Bennyho.
„Strata, ktorú neodpustím: Zákerný študent otrávil môjho Bennyho,“ napísala smutná žena hneď v úvode, aby vzápätí napísala svoj takmer neuveriteľný príbeh. „Môj život sa točí okolo slov. Učím ich, milujem ich, budujem cez ne vzťahy,“ napísala stredoškolská učiteľka, jazykárka.
Podvádzal, a tak zabíjal!
Ako pani učiteľka priznáva, na študentov je prísna, pretože chce, aby poznali hodnotu poctivosti. Aby vedeli, že každé slovo, každá odpoveď na písomke, každý čin v živote nesie svoju váhu. Jedného však počas písomky odhalila, ako jeden z jej študentov podvádza. Nič nezvyčajné, ale opäť zasiahla tvrdo, ako vždy.
„Myslela som si, že to bude ďalší prípad, na ktorý časom zabudnem. Ale tentokrát to bolo iné,“ pokračuje vo svojom smutnom príbehu. Ako ďalej priznáva, s manželom býva v malom domčeku so záhradou, kde trávil svoje dni aj jej verný priateľ – Benny. „Môj psík. Moje všetko,“ vyznáva sa.
Veď Benny za nič nemohol
„Nepoznám pocit materstva, ale poznám bezhraničnú lásku. Benny nebol len pes. Bol moje dieťa. A potom mi ho vzali,“ píše a zrejme jej pri tom stekajú po tvári slzy. Študent, ktorý sa cítil ukrivdený, sa totiž rozhodol jej pomstiť. Nie však slovami, nie činmi, ktoré by boli primerané jeho veku, ale niečím priam nepredstaviteľným.
„Zákernosťou, ktorá prekračuje akúkoľvek hranicu ľudskosti. Dal Bennymu otrávenú návnadu. A môj Benny… už nikdy nezaštekal, už nikdy neprišiel ku dverám privítať ma po dlhom dni v škole,“ prízvukuje nešťastná učiteľka, ktorá tomu čo sa jej stalo najskôr nemohla uveriť, no potom jej to potvrdili študenti.
Pochválil je im tým samotný študent. Hrdo, a bez výčitiek! „Nie je to len o strate. Je to o tom, čo sa v nás láme, keď vidíme, kam až dokáže zájsť mladý človek. Ako sa môže premeniť hnev na čin, ktorý už nikto nevráti späť,“ lamentuje sklamaná žena a na samý záver smutne dodáva: „Benny bol nevinný. A ja? Cítim len prázdno.“
