Žena, ktorá prekročila hranicu sto rokov, videla tisíce ľudí zomierať na rakovinu, skúmala stravovacie návyky, pozorovala ich vplyv na zdravie a získala rozsiahle skúsenosti vo vedeckej a lekárskej praxi. Teraz prezradila, ktorých potravín by sme sa podľa nej mali vzdať a ktoré sama vyradila zo svojho jedálnička.
Nedávno sa po celom svete rozšíril príbeh doktorky Mariko, onkologičky, ktorá prekročila vek sto rokov. Vymenovala iba dva produkty, ktoré sa už nikdy neobjavia na jej tanieri. Nejde pritom o nič vzácne ani exotické, ale o potraviny, ktoré sa dnes nachádzajú v deviatich z desiatich našich chladničiek.
Hlavný podvod a skutočný jed
Prvou položkou na jej zozname je akékoľvek spracované mäso – salámy, slanina, párky či šunka. Jednoducho všetko, čo mnohí z nás milujú.
Nie je ťažké predstaviť si takýto jedálniček: sendvič so salámou na raňajky, praženica so slaninou alebo víkendová pizza s pepperoni. Je to pohodlné, rýchle a chutné. A tak sa podľa autorky odporúčaní skutočný jed stáva súčasťou každodennej stravy.
Svetová zdravotnícka organizácia však už dávno zaradila tieto ružové mäsové pochúťky do rovnakej skupiny karcinogénov ako azbest a aktívne fajčenie. Do prvej skupiny karcinogénov, rozumiete? Nie do druhej, nie medzi „možno škodlivé“, ale do prvej. Kde je háčik? Samozrejme, v chémii. Aby kus spracovaného mäsa vyzeral na pulte ako lákavá ružová pochúťka, pridávajú sa doň dusitany. V našich črevách sa môžu meniť na nitrozamíny – látky, ktoré dokážu poškodzovať DNA.
– uvádza bloger, autor kanála „Heart-to-heart thoughts“, pričom cituje slová doktorky Mariko.
Podľa záverov jednej zo štúdií publikovaných v časopise British Medical Journal je denná konzumácia 50 gramov spracovaného mäsa spojená s 18-percentným zvýšením rizika rakoviny hrubého čreva.
Ak výrobok vydrží na pulte celé mesiace a takmer sa nemení, pýtam sa sama seba: Naozaj ho moje telo potrebuje?
– pýta sa lekárka.
V každom produkte sa skrýva „trójsky kôň“
Druhým produktom je niečo úplne bežné – cukor. Nejde však iba o kryštálový cukor, ktorý si pridávame do čaju, ale aj o cukor ukrytý v množstve potravín, ktorý podľa autorky nenápadne škodí nášmu zdraviu.
Cukor sa nachádza v niektorých omáčkach, napríklad v kečupe. Ten si pritom radi pridávame práve ku klobásam a párkom, ktoré samy obsahujú cukor aj nadmerné množstvo soli. Nájdeme ho tiež v celozrnnom chlebe či nízkotučných jogurtoch.
Na mnohých výrobkoch si môžeme všimnúť veľký nápis „bez cukru“, ku ktorému je drobným písmom pridané ďalšie slovo, meniace celý význam – „bez pridaného cukru“.
To znamená, že cukor prirodzene obsiahnutý v potravinách z nich nezmizol. Podľa autorky to môže predstavovať riziko pre ľudí s cukrovkou, cholecystitídou, ochoreniami pečene, obezitou a ďalšími zdravotnými problémami.
Pri poškodení pečene môže dochádzať k nahrádzaniu jej buniek spojivovým tkanivom. Autorka preto upozorňuje, že aj človek, ktorý nadmerne využíva ovocné diéty, sa môže vystaviť riziku poškodenia pečene vrátane cirhózy.
Po päťdesiatke už naše telo nie je také výkonné ako kedysi. Pankreas sa unavuje. Každá lyžica cukru spôsobuje nárast inzulínu. Potom však prichádza prudký pokles. Únava, mozgová hmla a chuť zjesť ďalšiu sušienku. Nie je to tým, že ste leniví. Je to chémia. Cukor doslova spája kolagénové vlákna – tento proces sa nazýva glykácia. Vaša tvár nestarne iba vekom, ale aj zákuskom, ktorý ste zjedli minulý utorok.
Hlavný paradox je však podľa autorky niekde inde. Sladidlá bývajú často ešte horšie a nebezpečnejšie než samotný cukor.
Po prvé, niektoré z nich podľa nej predstavujú nebezpečné karcinogény, ktoré môžu vyvolávať rakovinu. Po druhé, oklamať telo nie je také jednoduché. Organizmus totiž stále prijíma signál, že skonzumoval niečo sladké, a následne vysiela signál pankreasu.
Keďže však telo nedostane to, čo očakáva, človek môže podľa autorky skonzumovať väčšie množstvo jedla než pri bežných produktoch obsahujúcich cukor. Výsledkom môže byť napríklad ďalších 300 kalórií navyše počas obeda, pretože telo si žiada to, čo mu chuťové receptory prisľúbili.
Doktorka Mariko sa aj vo svojich viac ako sto rokoch stravuje jednoducho. Ryža, ryby a zelenina. Zloženie jej jedálnička je také zrozumiteľné, že by ho pochopilo aj trojročné dieťa.
Žiadne „príchute identické s prírodnými“. Podľa nej by jedlo malo byť jednoduché, dokonca až nudné, a porcie primerané.
