Slovenskému spotrebiteľovi od januára hrozí, že slovenské vajcia v obchode nekúpi. Naši hydinári z finančných dôvodov nie sú schopní prejsť z klietkového na podstielkový chov nosníc a obchodné reťazce nemajú v pláne predaj vajíčok z klietkového chovu.
Slovenskí hydinári postupne znižujú produkciu, problémom sú financie potrebné na zmenu spôsobu chovu nosníc. Hydinári hovoria, že štát na tento účel zatiaľ nevyčlenil žiadne peniaze a reťazce avizujú, že vajcia z klietkového chovu predávať nebudú. To prinesie krach mnohých slovenských chovateľov. Problém je aj v označovaní „dovozových“ vajec. Ministerstvo sa snaží problém riešiť. Na kvalite vajíčka pritom rozdiel, z akého je chovu, nespoznáte.
Produkcia klesá
„Od roku 2011 však postupne klesá až pod úroveň 90 percent z dôvodu zvýšenia spotreby vajec, zníženia počtu nosníc z dôvodu rekonštrukcií klietkových chovov na alternatívne, ako aj poklesu produkcie vajec. V roku 2023 sme na 76 farmách chovali 2,75 milióna nosníc,“ vysvetľuje Daniel Molnár z Únie hydinárov Slovenska pre Plusku s tým, že pred rokom 2011 sa produkcia vajec pohybovala v rozmedzí 95-105 percent. V klietkach sa chová 64,65 percenta, podstielkové chovy tvoria necelých tridsať percent a voľný výbeh má len čosi vyše päť percent sliepok. Biochovy tvorí ani nie štvrť percenta.
Zákaz nie je, tlačia reťazce
„Zahraničné obchodné reťazce už od roku 2019 avizujú, že po roku 2025 nebudú predávať žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov. A to napriek tomu, že zatiaľ nie je schválený žiadny európsky ani slovenský právny predpis, ktorý by zakazoval chov nosníc v klietkových systémoch. Navyše, zo strany štátu alebo Únie neboli na tento účel vyčlenené žiadne financie, rekonštrukcia tak prebieha veľmi pomaly. Ak chceme splniť požiadavku reťazcov, potrebujeme mať do konca roku 2024 ukončenú rekonštrukciu ďalších 24,65 percent klietkových chovov, na čo by sme potrebovali asi 17,7 milióna eur na chovy nosníc a ďalších 9,3 milióna na odchovy. Na rekonštrukciu všetkých klietkových chovov na alternatívne spôsoby je potrebných 65 miliónov eur,” upozorňuje Molnár a doplnil, že z Programu rozvoja vidieka sa na tieto účely dostane 2,2 mil. eur, čo postačí pre troch chovateľov.
Budeme dovážať
„Chovatelia hydiny majú veľké obavy z možnosti falšovania označovania spôsobu chovu nosníc pri dovážaných vajciach, pretože aj v iných krajinách Únie postupujú rekonštrukcie pomaly. Spotrebiteľ si tak možno kúpi vajcia označené ako podstielkové alebo voľnovýbehové, ale reálne bude naďalej jesť vajcia z klietkových chovov, ale výrazne drahšie,“ varuje Molnár s tým, že od januára 2025 už sa vajcia z klietkového chovu predávať nebudú. Ak nezakročí ministerstvo pôdohospodárstva a nevyčlení peniaze na rekonštrukciu chovov, slovenské vajcia budú nepredajné a množstvo hydinárov bude svoje chovy nútené zavrieť.
Ministerstvo problém rieši
„Zámerom ministerstva pôdohospodárstva je otvoriť s obchodnými reťazcami konštruktívny dialóg a docieliť prehodnotenie svojich rozhodnutí. Je potrebné opakovane poukázať na fakt, že neexistuje legislatíva v rámci Európskej únie a ani Slovenska, ktorá by zakazovala predaj vajec v obohatených klietkových chovoch,“ informovala hovorkyňa ministra pôdohospodárstva Veronika Daničová, podľa ktorej je Slovensko v produkcii vajec sebestačné. Sú si vedomí faktu, že nadchádzajúca zmena môže produkciu drasticky znížiť,
„Preto ministerstvo hľadá možnosti, ako hydinárom pomôcť, napríklad alokáciou finančných prostriedkov v rámci Programu rozvoja vidieka,“ dodala.
Na prípravu mali osem rokov
Martin Krajčovič zo Slovenskej asociácie moderného obchodu hovorí, že záväzok v rámci udržatiľnosti je celoeurópsky a aplikuje sa na každom trhu.
„Obchodné siete v rámci celej Európy prijali ako jeden z mnohých záväzkov aj ukončenie predaja vajec z klietkových chovov z dôvodu humánnosti chovu nosníc. Tento záväzok na Slovensku komunikovali smerom k dodávateľom už v roku 2017, teda tí mali osem rokov na prípravu. V starých členských krajinách Únie tento záväzok začal platiť už v roku 2023, v nových majú producenti dva roky navyše,“ približuje legislatívu Krajčovič s tým, že päťdesiat percent vajec v predaji niektorých reťazcov tvorí produkcia z iného, ako klietového chovu.
Nech majú lepší život
„O tom, či sa má nosnica dobre, vypovedajú dva ukazovatele: počet znesených vajec a úhyn nosníc. V obohatených klietkach je znáška vyššia o 10 až 15 percent v porovnaní s podstielkovým. Druhým argumentom v prospech obohatených klietok je ročná miera úhynu vtákov. Kým pri klietkovom chove je to len 5 percent, v podstielkovom 15 až 20, vo voľnom výbehu viac ako 20 percent nosníc,“ vysvetľuje Molnár rozdiely medzi klietkovým a podstielkovým chovom.
