My, cestujúci hromadnou dopravou, občas „frfoceme“ na vodičov autobusov, ktorí zastavia vozidlo tak, že my musíme z obrubníka do dopravného prostriedku doslova „preskočiť“.
Vodič, ktorý na Facebooku tvorí profil Autobusák ze severu vysvetľuje, že za tým nie je neochota jeho kolegov. Problém môže súvisieť s výškou obrubníkov, poškodenou vozovkou, rozmermi zastávky aj rozdielmi medzi staršími a novými autobusmi, vysvetľuje.
Všelijaké obrubníky
Na viacerých miestach vznikli nové zastávky s hmatovými dlaždicami, ktoré pomáhajú ľuďom so zrakovým postihnutím. Súčasťou úprav bývajú aj zaoblené obrubníky, označované ako kasselské. Ich tvar má autobus nasmerovať k nástupnej hrane a zabrániť tomu, aby vychádzal na chodník.
Podľa vodiča sa obrubníky vyrábali v dvoch výškach. V čase, keď bolo nízkopodlažných autobusov menej, sa často používali vyššie, aby bol nástup pohodlnejší aj pre cestujúcich s mierne obmedzenou schopnosťou pohybu. Nie vždy sa však pri stavbe dodržala projektovaná výška. Navyše na naše cesty vychádza čoraz viac nízkopodlažných vozov. „Výška hrany je mnohokrát vyššie, než podlaha autobusu a pretože sa dvere otvárajú von, zastavím ďalej, nech ich otvorím. A cestujúci skáču…,“ konštatuje vodič autobusu. Staršie autobusy si poradili aj s provizórnymi riešeniami, ktoré môžu byť pre novšie vozidlá problémom.
Rozhoduje aj stav vozovky a dĺžka autobusu
Problémom môže byť aj poškodený povrch zastávky alebo priľahlej vozovky. Ak podložie nebolo dimenzované na ťažké autobusy a trolejbusy, časom sa v ňom môžu vytvoriť hlboké koľaje. Autobus potom nedokáže bezpečne otvoriť dvere pri obrubníku. Ďalším problémom sú krátke zastávkové zálivy. „Tie sa budovali na krátke autobusy a ´Hurá, pošleme na ne minimálne 15-metrov, nech majú cestujúci pohodlie.´ Ale ako to tam mám ja napchať?,“ poznamenáva Autobusák. Pri úplne novom vozidle môže zavážiť aj opatrnosť šoféra, ktorý nechce hneď poškodiť drahý autobus.
Nové autobusy majú iné vybavenie
Vodič vysvetľuje, že v niektorých mestách mohli staršie autobusy zastavovať bližšie aj vďaka špeciálnemu vybaveniu. Niektoré vozidlá mali funkciu „kneeling“, ktorá umožňuje znížiť podlahu autobusu, ale aj funkciu „lifting“, teda zdvihnutie vozidla pri vysokom obrubníku. Novšie autobusy, ktoré ich nahradili, sú podľa autora príspevku nižšie a určené na prímestskú dopravu. Majú funkciu zníženia podlahy, no zdvihnutie podvozka je podľa neho určené už len na núdzové použitie. Preto nemusia zvládnuť rovnaké situácie ako predchádzajúce vozidlá.
Buďme trpezliví…
Zastávky, chodníky aj poškodené úseky ciest sa postupne opravujú. Cestujúcich preto autor príspevku prosí o trpezlivosť a opatrnosť pri nastupovaní. Zároveň vyzýva, aby ľudia neobviňovali vodičov automaticky z neochoty: rozhodovanie o tom, kde autobus bezpečne zastaví, je podľa neho súčasťou každodennej práce za volantom. „Buďme k sebe trochu milí, veď napokon ťaháme za jeden povraz,“ odkazuje autor. Dodáva, že aj vodiči majú záujem zastaviť čo najbližšie k obrubníku, no pri niektorých zastávkach to jednoducho nie je možné. A pripomína tiež, že poškodený obrubník sa neopraví tak ľahko, ako sa poškriabané miesto na autobuse prekryje farbou v spreji.
