Kto nejde s nami, ide proti nám. Okrídlená veta všetkých, ktorí zastávajú iba jeden názor a tí ostatní sú pre nich nepriatelia. A akceptovať ich názor nemienia.
Rozprávať o liberalizme, pluralizme názorov a demokracii pri prijímaní aj iných názorov ako sú tie naše, na to sú mnohí skutoční odborníci. Keď ale príde na lámanie chleba, vtedy je už všetko ináč. Berie sa iba ten názor, ktorý zastávame my. Na Slovensku sme sa v tomto smere za posledné roky vypracovali doslova na odborníkov.
„Demokracia“ na progresívny spôsob
Liberáli a progresívci nielen u nás, ale aj vo svete majú plné ústa demokracie a plurality, to však iba do tej miery, ktorú oni dokážu akceptovať. Aká je tá miera nízka vidíme všade naokolo. Skúste vysloviť svoj názor, ktorí nekorešponduje s tým ich a hneď ste dezolát, fašista a všetko možné i nemožné. Čuduje sa preto ešte niekto, že naša spoločnosť, a nielen tá naša, je tak veľmi rozdelená a rozhádaná?
Ako v skutočnosti funguje „demokracia“ na liberálny či progresívny spôsob je možné vidieť prakticky všade. Na ulici, v rodinách, ale najmä v médiách a v politike. Práve odtiaľ sa totiž nevraživosť a neochota prijímať aj opačný názor dostali. Kto to zastaví a ukáže ľuďom, že žiť sa dá aj ináč? Bez hnevu za to, že ten druhý má iný názor ako my, bez pomsty za to, bez úsilia odstaviť ho z našej blízkosti, bez…
Predvádzajú najhoršie šírenie nenávisti
Jednoducho prijímať tých druhých ako súčasť nášho života. Áno, nemusíme mať, a ani nemáme všetci rovnaké názory, ale prečo sa za to nenávidieť a robiť si zle? Nad týmto fenoménom súčasnosti sa v statuse na sociálnej sieti zamýšľa aj György Gyimesi, slovenský politik maďarskej národnosti a v súčasnosti poradca ministra Tomáša Tarabu, podľa ktorého hystéria progresívcov už prešla do diagnózy.
„Čím skôr si uvedomíme, že to, čo predvádzajú progresívci, opozícia a ich médiá, je to najhoršie šírenie nenávisti voči všetkému, čo nereprezentujú oni sami, tým lepšie,“ konštatuje a poukazuje na doslova hystériu, ktorá sa strhla okolo cesty premiéra Fica do Moskvy. „Už začína nadobúdať rozmery kolektívneho pominutia zmyslov, pri ktorom sa už neštítia prekrúcať ani historické udalosti,“ prízvukuje Gyimesi.
S faktami si žiadne starosti nerobia
Sú to podľa neho tí (progresívci), ktorí sa tvária ako milovníci faktov a odbornosti. „Najnovšie vraj vôbec nebola sovietska Červená armáda tá, ktorá oslobodila Československo. Tí trošku menej fanatickí zas hovoria, že to vôbec nebolo oslobodenie, pretože po nacistickej diktatúre prišla diktatúra komunistická,“ pozastavuje sa Gyimesi nad tvrdeniami našich progresívcov.
Tí podľa neho ignorujú fakt, že v roku 1946 sa v Československu konali prvé (a na dlhšiu dobu posledné) demokratické voľby, ktoré v Čechách vyhrali komunisti a na Slovensku Demokratická strana. Čiže víťazstvo komunistov bola slobodná vôľa ľudu. „S faktami si však progresívne kádre starosť nerobia,“ netají Gymesi, podľa ktorého chcú u nás zaviesť podobnú diktatúru, akú zaviedli komunisti v roku 1948.
„Progresívci nám chcú určovať, čo si môžeme myslieť o svete, čo môžeme povedať, koho máme nenávidieť, koho a čo uctievať. Ktoré médiá môžu existovať a ktoré naopak takéto právo nemajú. Verejne sa vyhrážajú, že po prevzatí moci spustia represálie a politických oponentov pozatvárajú do väzenia,“ nedáva si György Gyimesi záverom servítku pred ústa. Jediné, čo ich podľa neho odlišuje od súdruhov z 50. rokov, je, že títo novodobí ešte nehovoria o popravách „hoci svojho Urválka by už aj mali“.
